Kaplnka v Ďurďovom má 165 rokov

ávnosť Sedembolestnej P. Márie pripadá 15. september, spomienka Ružencovej P. Márie na 7. október, slávnosť Nepoškvrneného počatia na 8. december. Pamiatka radostnej biblickej udalosti – Navštíveniu P. Márie (aj Návšteva...) je v našej vlasti zasvätených viac ako štyridsať chrámov, v Nitrianskej diecéze farské kostoly v Branči (okr. Nitra), v Považskej bystrici a v Čadci a filiálny kostolík, vlastne kaplnka v obci Ďurďové sťa centre rovnomennej dolinky, ktorá beží bokom od známejšej Pružinskej doliny v Strážovskej vrchovine.
Kaplnka je jednou z troch miestnych kultúrno historických pamiatok (ešte zrubová zvonica zo začiatku 20. storočia a budova ľudovej školy tzv. szállyovského typu z roku 1914). Nápis v dobovej reči a pravopise v pravej dolnej časti jej fasády hovorí, že ju „k sláve Boha najvyššieho a ku cti Navštívenia blahoslavenej Panny Márie vybudoval Ondrej Valášek roku 1840“.
Keď Mgr. Teodor Kohút (-matek-) ako redaktor považskobystrického týždenníka OBZOR v „v seriáli o našich obciach, ktorý inde nenájdete“ začiatkom 90. rokov minulého storočia pripravoval jeho čiastku o tejto obci na „konci sveta“ (tak ju totiž videl jej vtedajší starosta Ján Balvan; súčasným starostom je Pavol Janík), rozhodoval sa, či si kvôli priamemu autobusovému spoju alebo privstať, alebo sem prísť až po pracovnej dobe. Vybral si teda autobus do Pružiny, vystúpil na križovatke s odbočkou do Ďurďového pri „železnom moste“ (asi kilometer pred „Závodníkovou“ Pružinou – pozn.) a „trošku (4 km) odšliapal peši“. Publicista v jednom z príspevkov tu pripomína, že spomínaná kaplnka je nesprávne uvádzaná ako barokovo - klasicistická z konca 18. storočia“. Je predsa len o čosi mladšia... Klasicistická stavba má v interiéri niekoľko hnuteľných pamiatok staršieho pôvodu: silne rustikalizované torzo neskorobarokového oltára P. Márie z konca 18. storočia, ľudovú polychromovanú plastiku - drevorezbu z 19. storočia, dva svietniky z prelomu 18. a 19. storočia.
Prednedávnom bola dokončená obnova celého objektu, ktorá „citlivo zachovala pôvodné stavebné prvky a nápis o stavbe“. Uskutočnila sa s cieľom zamedziť vlhnutiu od základov. Jej nové masívne dvere z dielne rajeckého výrobného družstva Rezbár v poloreliéfoch stvárňujú postavy P. Márie a sv. Jozefa. Ak farský Kostol sv. Žofie v Pružine po desaťročiach opäť naliehavo potreboval dôkladnú prestavbu a na túto neľahkú úlohu sa podujal na prelome 80 a 90. rokov 20. storočia správca pružinskej farnosti Jaroslav Roman, do tohto stavebného úsilia treba zaradiť aj rekonštrukciu kaplnky vo filiálke Ďurďové zrenovovaná vtedy bola aj pružinská „lurdská“ kaplnka, kalvária a kaplnka sv. Jána Nepomuckého: vďaka zbierkam a darom veriacich aj ich výdatnej priamej pomoci pri prácach sa podarilo v tomto období vo farnosti vybudovať „dielo za viac ako 10 miliónov korún“ (Pružina 1272 – 1997. August 1997).
V minulosti stál pred kaplnkou najväčší topoľ čierny v okrese – v poprsnej výške mal obvod 475 cm a výšku takmer 30 m, jeho vek sa odhadoval na 250 rokov. Pri obnove stavby – zemných prácach bol odstránený. Zato lipa stojaca poniže kaplnky pri kríži, s obvodom asi 300 cm bola uchránená: je stará 150 – 200 rokov. Koruna tohto pomerne zdravého velikána je akoby ochranou veriacich a „folkloristov“ pred poveternostnou nepohodou (raz je to príliš páliace slnko, inokedy zas dážď) v čase „hodovej“ sv. omše na prvú júlovú nedeľu – pri príležitosti sviatku Navštívenia P. Márie a zároveň sviatku slovanských vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda.
T. Kohút pripomína tunajších „prvých historických obyvateľov – pastierov“ i vývoj názvu obce od jej prvotného listinného pomenovania „terra Harohau“ (1338), keď jej dnešný názov sa ustálil po 1. svetovej vojne (1920). Jediná zachovaná historická pečať je spred takmer 170 rokov, z roku 1836, znázorňuje pravdepodobne patróna pastierov a roľníkov sv. Vendelína. Tradičné, no i historické sú tunajšie chotárne názvy: Stráne (stráne tu naskutku domíinujú), Zákopčie, Kňazová (729 m. n. m.) Kňazské, pričom v severnej časti katastra zasahuje okolie obce územie chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (pozri Kapitoly o prírode a kvetoch Gejzu Runkoviča z roku 1982 – pozn.). Lokalita nie je neznáma ani archeológom, veď je náleziskom „kostrového slovanského cintorína“ (-matek): v správe Časopisu Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1936-1937) sa konštatuje „ nález kostrového hrobu Na Smrčku“ (aj Na Smrečku – pozn.).
„Kronikárka“ obce, bývalá pedagogička Terézia Balvanová zaiste vie, že dnešné výročie tunajšieho „kostolíka“ je len menšie „polokrúhle“, no aj to, že obec Ďurďové pomaly kráča k svojmu predsa len „okrúhlejšiemu“ jubileu. 670 rokov od prvej doteraz známej písomnej zmienky, mohlo by byť istým jej zviditeľnením, o čo sa nateraz starajú predovšetkým úspešní miestny požiarnici...