Slnko, more, Plitvické jazerá, tretiaci...

46 deciek (sorry, takmer dospelých študentov), 2 profesorky, 1 mamina a KOČaP sa mohol začať. Tradične sme mali možnosť cestovať do Chorvátska - no, nevyužite to! Ja som sa tam vybrala a poviem vám, neľutujem.
9. 9. 2005 - pekný dátum, zároveň aj deň nášho odchodu. O siedmej večer - zraz pred hotelom Manín. Nemeškal nikto, až na ten autobus. Nahádzať lodné kufre do batožinového priestoru, rozlúčiť sa so svojimi najbližšími (tí nezabudli vysloviť zbožné priania ako: ,,Neutop sa a poslúchaj!“) a konečne vyraziť na cestu! O krajine za oknom vám toho veľa nepoviem, bola tma, ale za zmienku stojí zastávka cestou – veď viete, biologické potreby. Za WC na odpočívadle sa platilo a Slováci sú národom šetrným ( o študentoch to platí dvojnásobne), preto postačila aj provizórna toaleta v kukuričnom poli. Súkromie síce poskytlo dostatočné, ale tie húfy komárov... Boli sme ľahká korisť. Naskákať do autobusu a neobzerať sa, bolo slabou náplasťou na rany.
Ráno. YES,YES,YES - Chorvátsko! Známe svojím slnečným počasím neprivítalo nás veru, ako by sa patrilo. Jednoducho, lialo ako z krhly. Pôvodné plány sa preto museli zmeniť a výlet do Národného parku Plitvička jezera sa presunul až na koniec kurzu. Našou cieľovou destináciou bol ostrov Pag a ten milo prekvapil. Krásne azúrové more a atmosféra ostrova nás absolútne odzbrojili, chmúrna nálada zmizla. Keďže nás domáci nečakali tak skoro a nestihli ešte pripraviť izby, ponúkli nám služby delegátky, ktorá ukázala pláž turistom z gympla a všetko nevyhnutné pre život na neopustenom ostrove (hurá, obchody!J). Na stravu v neďalekom hoteli sme sa skutočne sťažovať nemohli. My si vieme vážiť chutné jedlo.
Denný program vysoko predčil naše očakávania. Ja som predpovedala budíček o siedmej, rannú rozcvičku a po raňajkách organizovanú činnosť súvisiacu s prvou pomocou. Našťastie som sa mýlila - mohli sme vstať v podstate kedykoľvek, ale o 8,30 bolo treba naklusať na raňajky. O desiatej sme vyrazili na pláž, kde sme si precvičili poskytnutie prvej pomoci a orientáciu v teréne. Ti šikovnejší to mohli mať v priebehu hodinky ,,odkrútené“ a potom mali frei celý deň.
Spŕchlo nám len dvakrát, ale naše plány na plávanie to nenarušilo. Aby sme sa náhodou ,,neprekúpali“, vydali sme sa výletovať do blízkeho Zadaru. Dúfali sme, že nakúpime suveníry pre svojich milovaných, ale v tomto nás Zadar poriadne sklamal. Tak sme radšej peniaze investovali do skutočne výbornej zmrzlinyJ.
Naposledy sme si zaplávali (dokonca i súťažne!). Cestou domov sme navštívili už spomínané Plitvice. Sú naozaj krásne. Čo však mnohých sklamalo - nestretli sme WinnetouaJ.
Ráno o piatej sme sa priblížili k Považskej. ,,Zbuntošili“ sme rodičov, aby si prišli svoje ratolesti vyzdvihnúť a celé dopoludnie sme potom dospávali prebdené noci. Najhoršie bolo asi pondelkové ráno, kedy sme nemali na výber a museli vstať do školy. Adaptovať sa nám ešte stále akosi nedarí. Nuž, život študenta je preťažký!J