Článok pokračuje pod video reklamou
a zúčastnili sa ho žiaci tretích ročníkov a septimy, nebol výnimkou.
Žiaľ, v porovnaní s tými, ktorí to už majú za sebou, sme prišli o veľa. V našom meste a jeho okolí totiž nezostala voľná žiadna chata, do všetkých free postelí zaľahli muži jazdiaci na motorkách. Nuž, boli sme ukrátení o tie spoločné chvíle, kedy sa všetci vracajú unavení z celodennej túry, nahádžu do seba večeru, čakajú dve hodiny, aby sa mohli osprchovať, no nakoniec aj tak zakotvia celí šťastní vo svojej alebo cudzej izbe.
Každý deň o pol deviatej sme sa zhromaždili pred nemenovaným obchodom a odtiaľ sme sa presunuli na nemenovanú lúku. V pondelok a utorok sme si rozširovali poznatky zo zdravotníckej prípravy - najmä nosenie na záchranných pásoch si získalo mnohých priaznivcov a Harry P. by mal určite radosť z nášho čarovania s buzolou. Streľba s podtitulom „Zostreľ susedov terč“ alebo „Dva jednou ranou“ a hod granátom - v tom všetkom sme sa zdokonalili. Pre mňa však bolo najcennejším a nezabudnuteľným zážitkom, ako dvaja chlapci zo septimy bojovali s mečmi na tzv. „opičom moste“. Zožali samozrejme náležitý potlesk.
V stredu sa túrovalo, vo štvrtok sviatkovalo a v piatok súťažilo. Prvé miesto v brannom preteku získali z dievčenských družstiev septimanky (tím Z rozprávky do rozprávky). Prvenstvo medzi chlapcami si vybojovali Veteráni, tiež zo septimy.
Na koniec treba dodať, že hoci sme museli na KOČAP denne dochádzať, zažili sme kopec zábavy a konečne sa naučili stabilizovanú polohu. Takže, ak by náhodou niekto prepadol, môže byť preňho útechou aspoň to, že si toto všetko znovu zopakuje. A nabudúce možno aj na chate.
