Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Umelecké drotárstvo viac cení zahraničie

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať.

A dokázal.
Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch, zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku....
Výtvarník Ladislav Jurovatý (54).
Vaše rodinné zázemie bolo umelecky zaujímavé. Kto z vašich príbuzných vás najviac ovplyvnil?
To rodinné zázemie áno, náš tato sa venoval amatérskemu výtvarníctvu, zo začiatku umeleckému kováčstvu, neskôr umeleckému drotárstvu, pri ktorom aj ostal, takže to bolo doma. Skúšal som to aj ja. Povzbudila ma aj umelecká priemyslovka pre spracovanie kovov, keď som robil šperk, ten mi tiež umožnil používať vo vlastných návrhoch drôt. Ten ma sprevádzal aj na pedagogickej fakulte v predmete výtvarná výroba. Témy, kde sa kov dal uplatniť, a tým pádom aj drôt, som si našiel. Po skončení školy som učil zlatníkov odborné a výtvarné predmety.
Dedo bol insitný maliar, mama domáci výrobca pre ÚĽUV, robila šúpoľové bábiky. Ja rôzne metly, kolísky, sestry zas kýbliky, pomáhali točiť hlavičky s niťou, celá rodina sme robili. Ryli do dreva, do linolea, doma bol lis. Popri škole som bol členom grafického krúžku, kde chodili len dospelí, ja som tam bol jediné dieťa. Otec bol tiež členom, dokonca sme spolu vystavovali. Ako 15-16-ročnému mi vybrali na Expo 1967 do Montrealu keramické zvieratká a grafiku Zvážanie sena do expozície Deti a svet, ktorú pripravoval národný umelec Jiří Trnka a robil výber po celej republike. Takže aj ja ako „záklaďák“ som vystavoval na Expe.
Čo vám z detstva utkvelo v pamäti z Púchova či Lúk?
Bývali sme v Púchove, ale ja som bol často „odložený“ na Lúkach u deda, babky a tety Jožky. Človek, čím je starší, tým sa radšej vracia tam, kde prežil detstvo. Saleziáni hovoria, že keď dieťa do 7. roku jeho života zoberiete preč, kedykoľvek ho vrátite, je zase ich. Asi na tom niečo bude. Rané detstvo ovplyvní človeka na celý život. Utkvela mi materská škola i s Mikulášom, Nosická priehrada, na ktorej otec robil a aj ma tam brával, chodili sme na ryby. Sánkovačky na Lachovci, behanie po roli, zbierali sme kožovky, to boli jablká. Babka ich balila do sena, a keď sa vybrali a jedli, voňali senom. Na Lúkach, pstruhy, ryby, raky, žatva – a na koryte sme sa člnkovali po rieke. Človeka stále častejšie a častejšie naspäť ťahá.
Vyštudovali ste strednú umeleckú priemyselná školu pre spracovanie kovov v Kremnici.
Štúdium na umeleckej priemyslovke v Kremnici bolo zaujímavé z dvoch dôvodov, do školy sme sa dostali v 67. roku. Vtedy to bol rok od založenia. S nami tam prišli aj čerstvo skončení maliari a sochári ako profesori, medzi nami nebol veľký vekový rozdiel. Bolo to skvelé, že som sa na takú školu dostal. Veľmi pozitívne to poznačí človeka na dlhé roky.
Robil som odbor zlatník-strieborník, učili sme sa, ako na budúceho dizajnéra šperku. Museli sme zvládnuť aj všetky remeselné techniky, dokonale výrobu aj zlatníckych, aj strieborníckych vecí. Dôraz bol kladený na navrhovanie, čo sme navrhli, to sme museli aj vyrobiť, aj obhájiť. Vlastne každý z nás musel tému a problém od samého začiatku dokonca uzavrieť. To mi aj teraz veľmi pomáha. Môžem uplatniť technológie, ktoré som sa naučil, používam nielen drôt, ale zvyknem ho kombinovať s tvarovaným plechom, aj farebným.
Ktorý z drahých kovov vám bol počas štúdia bližší?
Spracovaný materiál v každom výtvarnom názore, železo je taký istý vzácny kov ako zlato. Kto robil so zlatom a striebrom, tak preňho je to samozrejme ten najušľachtilejší materiál. Ale mne sa strieborný šperk najviac páči.
Do Kalifornie som doniesol sestre drotárske strieborné šperky na krk. Vliezol som do každej galérie, ktorú som videl, to som si neodpustil. Jedna pani v galérii zaregistrovala moje výrobky a hneď chcela celé kolekcie. Keď vám srdce hovorí, že toto je to pravé, tak ten šperk je vtedy najcennejší.
Čo potrebujú mať mladí ľudia, aby boli zdatní v tomto odbore? Niekoľko rokov ste pôsobili aj ako odborný učiteľ a ako externý lektor spolupracujete so ŠUP VŠVU, Iuventou. Čo sa snažíte mladých autorov naučiť?
Učil som na učilišti zlatníkov, klenotníkov, odborné predmety, výtvarné disciplíny, takmer štvrťstoročie, tak viem, čo mladí ľudia potrebujú. Potrebujú toho veľa a viac, ako teraz dostávajú. V prvom rade vzťah k robote. Keď prišli vtedy rodičia s dieťaťom do školy a chceli, aby bol zlatník, tak som sa opýtal: „Chceš byť zlatníkom?“ a rodičia skákali do reči, že áno, kvôli tomu prišli. „Ja sa vás nepýtam,“ bola moja odpoveď. Prvá podmienka je, že to chce on robiť. Ináč radšej nech do toho nejde, lebo nič nedokáže. Musela by to byť obrovská náhoda, keby to bolo ináč.
Zlatníctvo aj drotárstvo potrebujú veľa tvrdej roboty, skúseností a trpezlivosti. Musia cvičiť, aby mali pevné chrbty, lebo ruky, chrbtica trpia, keď dlho sedíte, nohy sa neprekrvia a potom bolia.
Robím lektora pre vysokú školu výtvarných umení, Iuventu, ÚĽUV, v Kremnici v ŠUPK, v rôznych dielňach, ktorými chcú obohatiť ľuďom zručnosť, z času na čas urobíme aj kurz preto, aby sme remeslo odovzdali ďalšej generácii, aby sa našli ďalší naši pokračovatelia.
Najskôr ste vytvárali drobné šperky zo zlata a striebra, teraz úžitkové, dekoratívne i monumentálne z drôtu a kovu. Kde nastal ten posun?
Hovoril som o šperkoch zo zlata, zo striebra, úžitkových dekoratívnych veciach. Postupne som sa mimo zamestnania venoval drôtu. Až od 1995 či 1996 sa tým živím. Každý, kto to robí, vlezie do depozitu múzea, čerpá z literatúry, a keď vidí nejaké veci, obzrie si to z každej strany, treba však veľa skúseností. Každému drôt nesedí. Ja som sa v ňom našiel, moje návrhy vždy boli štruktúrované a keď som videl, čo drôt poskytuje, objavil som materiál, ktorý mi bol súdený.
O vašej tvorbe znalci tvrdia, že ste vybraným materiálom i technikou sformulovali vlastný výtvarný názor. Podarilo sa vám uchovať staré drotárske remeslo a zaradiť ho do moderného výtvarného prejavu.
Techniku slučkového výpletu si vybral iba otec a ja. Pamätám sa, keď tato začínal. Ľudia nám veľmi neverili, že práve toto môžeme posunúť do výtvarného umenia. Myslím si, že sa nám to asi podarilo, vychádzame z tradičnej drotárskej techniky. Otec objavil pri robote viacero „grífov“, ozdobných prvkov z drôtu, dal si ich aj patentovať preto, aby bol pre budúcnosť zaistený ich pôvod, že vznikli na Slovensku. Každý národ by si mal svoj klenot ustrážiť.
Robili sme moderné interiéry, architekti nás oslovili a chceli nás. Dosť často robím aj súkromné interiéry. Dokážem urobiť z drôtu všetko, absolútne všetko, s drôtom v priestore sa dá sa vyslovene čarovať. Aj v interiéroch sa objavili figurálne veci. Otec robil kostol v Potvoriciach, ja v Leviciach, Prievoze a Dúbravke už s mojím synom, umeleckým kováčom. Jednoznačne sme drotárstvo posunuli dopredu.
Pozrime sa do vašej tvorby umelecko-dekoratívnych predmetov. Prevládajú v nej podnosy. Prečo?
Majú 70 - 90 centimetrov priemer, možno ich použiť pri stolovaní, zavesíte ho na stenu, funguje ako ozdobný prvok. Dostali sme sa až k drôteným obrazom, reliéfom a dovolili sme si robiť aj plastiky. Plastika z drôtu, to je vrchol náročnosti, zvládnuté minimálne dve desiatky rokov technológie drotárskeho remesla. Začínali sme obyčajnými komerčnými ľudovými košíkmi, vešiakmi, ktoré robili starí drotári a snažili sme sa učiť technológiu, ktorú oni používali. Potom prišli na rad úžitkové veci, ktoré ani starí drotári nerobili, a to nás priviedlo na cestu toho dekoratívneho, postupne k plastikám a interiérom.
Ďalší výtvarníci, nie je ich veľa, využívajú drôt. Robia veci vynikajúce, ale každý sme úplne iný, nemáme dôvod sa kopírovať, lebo každý sme svojsky.
Ktorému dielu ste sa venovali ako poslednému?
Teraz som robil jednu veľkú bagandžu, rozšnurovanú a neviem, či to môžeme prezradiť... do Kanady, dekoratívne diela do súkromných interiérov a veľa drobnejších robôt, ale dve plastiky chystám na predaj, potrebujeme aj z niečoho žiť. Tie by som chcel zobrať do Spojených štátov, kde prejavili záujem.
Vo vašej voľnej tvorbe prevládajú drôtené veľkoplošné nástenné reliéfy. Inšpiroval vás ten-ktorý priestor alebo to bolo inak?
S nápadom, s témami nemám problém. Ten je len s časom. Nechodím do krčmy, domácu stravu mám rád, tak z 24 hodín patrí 15-16 drôtu.
Čo voľno?
Vyberiem si ho naraz, utečiem na chalupu, tam sa s drôtom tiež zavriem. Vlani som bol na dovolenke po troch rokoch.
Kde nachádzate inšpiráciu? Máte svoju múzu?
To je vo vnútri človeka. Niekto pozerá a nevidí nič a niekto vidí všetko, čo ho nejakým spôsobom ovplyvní. Potom jednoducho máte nápadov také množstvo, že je problém, ktoré robiť, ktoré si vybrať.
Pri práci musíte byť sústredený i opatrný, aby ste sa neporanili. Ako si na drôt zvykli vaše prsty?
Drobné poranenia, škrabance, to je každý deň. Po lakte... Chrbtica, ruky a oči vám povedia, že dnes už dosť, už sa nedá.
Ešte sa mi nestalo, aby som termín nedodržal. Potom nevládzem otvoriť fľašu s minerálkou. Ruky horia, pália, sú presilené. Tri - štyri dni nútené voľno.
Ako umelec ste našli svoj priestor v podnikaní, odpútali ste sa od zamestnávateľa. Vedeli by ste si to dnes predstaviť aj inak?
Nie. Nechcem v živote žiadneho riaditeľa, žiadneho vedúceho. Pri tejto práci to nie je ani možné. To je úžasné na tomto povolaní. Ja odrobím ďaleko viac hodín, ako ten, čo chodí do práce. Viem robiť dlho do noci, potom vstávam okolo ôsmej, pol deviatej.
Pri práci potrebujete ticho?
Nie, púšťam si rozhlas, kde sa človek všeličo dozvie.
Ovládate cudzí jazyk? Myslím tým na to, že ste členom Svetovej rady remesiel. Aké má priority?
Neovládam, je to veľmi zlé. Aj kvôli tomu som išiel do Ameriky a zas aj pôjdem. Tesne predtým si vyberiem kurz, chcem sa učiť anglicky.
Svetová rada remesiel združuje všetky remeslá, umelecké sú len časť z nich. Dával som svetovej rade remesiel do pozornosti projekt. Chceli sme založiť súkromnú školu umeleckých remesiel na kovy, kde sme chceli zaradiť aj umelecké drotárstvo. Drotárstvo bolo zaradené ako experimentálny učebný odbor. Tri roky fungoval, mali sme aj stredisko praktického vyučovania registrované na MŠ. No prišli voľby, nová partia... Všetky dovtedajšie kontakty padli a tie prisľúbené peniaze, ktoré na projekt boli, neprišli. Museli sme školu zavrieť.
Za hranicami je záujem, chcú to robiť a už oslovujú aj našich ľudí. Tu nie je na takýto projekt dostatočná klíma.
Ste cechmajstrom Cechu umeleckých remesiel na Slovensku, spolupracujete s viacerými inštitúciami, v treťom sektore. Dá sa to všetko skĺbiť?
Ľudia dnes nechcú pracovať v neplatených organizáciách. S tým sa stretajú všetci, ktorí sú v občianskych združeniach. Napriek tomu sa snažíme v umeleckých remeslách robiť maximum a prepájame aj akcie s inými občianskymi združeniami, keby som nechodil medzi ľudí, tak by som sa asi zbláznil. Treba chodiť medzi ľudí, ktorí stoja za to. Vždy sa snažíme zapojiť remeselníkov, dať im priestor pre prezentáciu práce.
Vystavujete aj v zahraničí? S akou odozvou sa stretá vaša tvorba?
Viac sa ťahám do zahraničia ako doma. Doma chodia na výstavy stále tí istí ľudia, vonku sú otvorenejší, viac ich veci zaujímajú, aj docenenie je inde. Veľmi si rozmyslím, či sa zúčastním nejakej výstavy. Treba sa dopredu prichystať, lebo takéto výrobky sa nedajú robiť na sklad, to nejde.
Kedy chystáte najbližšiu výstavu?
Oslovilo ma Kremnické múzeum. Prisľúbil som, že niečo nachystám na rok 2007, no budúci rok chcem ísť znovu do Kalifornie, našiel som tam ľudí, s ktorými máme spoločné nápady, myšlienky. V Los Angeles sa otvorila slovenská ambasáda, Slováci, čo tu žijú, boli na prvej kontaktnej párty a padli i myšlienky, čo robiť.
Myslíte si, že na Slovensku je dostatočný počet múzeí? Ste spokojní s drotárskym múzeom?
Máme veľký nedostatok všetkého. Aj múzeí, aj kín, aj divadiel, aj koncertných miestností. Štát sa zbavil zodpovednosti a starosti organizovať kultúrny život pre ľudí, ostala regiónom.
Budatínsky zámok, strecha drotárov, hodnotný historický zámok. Z veže však lietajú šupiny náterov, zateká tam a nikto nemá peniaze na rekonštrukciu. To je jediné drotárske múzeum na svete. Rarita nad raritu. A vidíte, čo je s tým. Skoro ako so všetkým na Slovensku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 739
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 520
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 438
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 388
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 250
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 747
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 860
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 772
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 670
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 941
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Jantar team v cieli Dakaru 2021

Posledná, krátka, 202 kilometrov dlhá etapa uzavrela kruh po Saudskej Arábii a priviedla jazdcov späť do Jeddahu. Obaja jazdci Jantar teamu úspešne absolvovali cez 8000 kilometrov trati a dorazili do cieľa Rely Dakar 2021.

Na pokračovanie Vážskej cyklomagistrály chce krajská samospráva využiť eurofondy

Trenčiansky samosprávny kraj plánuje v tomto roku vybudovať štvrtý z ôsmich úsekov Vážskej cyklomagistrály.

M. Kulkovský: Očkovanie je účinná a bezpečná zbraň

Pripomenul, že nový koronavírus za rok usmrtil viac ako dva milióny ľudí vo svete a viac ako 91 miliónov ľudí bolo nakazených, a to aj napriek prijatým opatreniam.

Pribudlo vyše sto úmrtí

Vo štvrtok potvrdili 2 729 pozitívne testovaných osôb na koronavírus, v Trenčianskom kraji 275.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?