„Domaniža bude mať spracovanú históriu omnoho lepšie, ako ktorékoľvek mesto na Slovensku,“ tvrdí jeden z historických nadšencov František Koval
Domaniža – S myšlienkou o vlastnej monografii sa v obci zapodievalo niekoľko nadšencov už v roku 1968 pri 700. výročí založenia obce. Odvety sa pokúšali zozbierať a vytvoriť materiály viacerí, no nepodarilo sa im to. „Sme partia nadšencov, ktorá sa podobnej myšlienky chytila už dávnejšie, no jasnejšie kontúry začali mať naše predstavy až v minulom roku,“ hovorí František Koval, jeden z otcov nápadu. „Nápad býva dobrý a užitočný, no uskutočniť ho býva zložité. Začali sme zbierať informácie, doklady, listiny... Prehľadali sme archívy v Považskej Bystrici, Bytči, miestne kroniky. Spolok vypísal v minulom roku súťaž, v ktorej vyzval spoluobčanov k poskytnutiu rôznych vecí či materiálov, týkajúcich sa histórie obce. Postupne pribúdali remeselnícke a roľnícke náradie, súčasti odievania a obúvania, písomnosti... Napadlo nás požiadať o pomoc spoluobčanov. Vedeli sme, že niektorí pomôžu, no odozva bola omnoho väčšia,“ skonštatoval na sedení miestnych nadšencov s občanmi Jozef Šujanský. Podklady pribúdali a aj vďaka nezištnej finančnej pomoci Františka Kovala sa podarilo listiny z maďarčiny či latinčiny preložiť. „Máme opisy vzácnych listín či máp, ktoré dokumentujú všetky dôležité udalosti. Od počiatku vzniku obce až po súčasnosť. Málokto vie, kde stál hrad, akým smerom tiekli rieky a potoky, kde bola hradská... Postupne sme dávali dokopy mozaiku osudov ľudí, ktorí v obci žili pod rôznymi pánmi. Vieme, ktorý panovník kedy obec daroval. Máme listiny o spôsobe života v jednotlivých etapách vývoja obce, koľko ľudí v nej a akým spôsobom žilo. Pomohli nám aj spoluobčania, ktorí priniesli veľké množstvo materiálu, za čo sa im chceme poďakovať,“ dodal Jozef Šujanský, ktorý s bratom Rudom po stretnutí časť zapožičaných predmetov vrátil. „Veru, už len staršia generácia vie, na čo slúžili predmety, ktoré sme získali,“ skonštatoval R. Šujanský. „Sme radi, že toľkí ľudia sa snažia pomôcť,“ hovorí Jozef Petrigala, ktorý bol jedným z nich. Jeho záujem pomôcť sa historickým nadšenom z Domaniže páčil, a preto ho prijali medzi seba, dokonca sa stal víťazom súťaže. Tú vypísali v snahe získať čo najviac predmetov a materiálov, čo sa im podarilo. „Pomohla aj obec, s ktorej pomocou by sme radi získali miesto, kde by sme aj dnes vystavované veci mohli uložiť. Vzniklo by tak akési malé dedinské múzeum,“ ozrejmil jeden zo svojich snov František Koval. Výstavu si prezreli desiatky občanov, ktorým sa myšlienka na vlastnú monografiu páči. „Ocenenie za požičané predmety ma potešilo, hoci musím uznať, že ich „dala do pľacu“ manželka. Ak niečo ešte nájdem, určite to donesie,“ tvrdil Emil Pavlovič. „Výstava sa mi páči a ak budem môcť, určite tak urobím,“ povedal Ján Vanečko, jeden zo zástupcov najmladšej generácie.
„Do roku 2008 by sme chceli dať dielo dohromady. Zatiaľ všetko stíhame, a hoci sa zdá, že je nás málo, nie je to tak. Vítame každú pomoc, ktorá bude užitočná. Chceme vydať dielo knižne i na CD. Chodenie po svete nás zatiaľ neomrzelo. Momentálne sme dali preložiť ďalšie zaujímavé listiny do Bratislavy. Sme amatéri, čo považujem za výhodu, pretože na rozdiel od historikov vo veľkých mestách sa medzi sebou ráčime,“ dodal so smiechom F. Koval. Jeho slová potvrdzujú návštevy a dlhé hodiny v múzeách a archívoch v Prahe, Bratislave, Budapešti, Viedni... Zaujímavou bola aj myšlienka získať informácie o krajanoch, ktorí odišli za prácou do sveta. Na výstave ste sa tak mohli dozvedieť, koľko Šujanských či Kvaššayovcov žije napríklad momentálne v Amerike. Ďalšou zaujímavosťou boli aj erby jednotlivých rodín. „Nemáme zatiaľ spracované všetky, ale bude aj to,“ tvrdil F. Koval.
„Monografia bude zachovaním dejín pre ďalšiu generáciu. Zachytí všetko, čo sme dodnes mohli možno iba sčasti nájsť v kronikách, archívoch či na farách,“ skonštatoval starosta obce Jozef Gálik. Nadšenci z Domaniže pokračujú v zbieraní a triedení materiálov. Stretnutie v kultúrnom dome, spojené s výstavou, nebolo určite posledné. Na to prvé, si mohli návštevníci na pamiatku odniesť symbolicky jeden halier.
Autor: mk