Z domovej kľučky putovala Jessica do útulku

Je mnoho spôsobov, ako sa psy môžu ocitnúť v útulkoch. Väčšinu z nich sprevádza nemé zvieracie utrpenie a ľudská krutosť. A hoci osud malej jazvečíčky Jessicy asi nepatrí k tým najstrašnejším, jej cesta do dubnického Útulku v údolí nebola radostná.
„U nás v bytovke sa do podnájmu nasťahoval chalan s malým šteniatkom,“ približuje Jaroslav Malenčík z dubnického Centra voľného času príbeh, na otvorenom konci ktorého teraz Jessica stojí. Chalan sa v bytovke dlho neohrial a jedno ráno pri ceste do práce zbadal Malenčík Jessicu priviazanú zvonku o kľučku domových dverí. Horšie však bolo, keď psíka našiel na tom istom mieste i na druhé ráno, keď sa z hasičskej 24-ky vracal domov. „Od domovníčky som sa potom dozvedel, že nájomník sa odsťahoval a Jessicu si u nás v bytovke „zabudol“. O kľučku bola priviazaná skoro dva dni,“ pokračuje Malenčík. Aj keď má Jessica iba tri mesiace, na chodbe statočne „držala“. Dosvedčila to Malenčíkova susedka - domovníčka, ktorá pohľad na trpiace zviera neuniesla a vyvenčila ho. „Hneď ako s ním vyšla von, vylial sa z neho vodopád,“ opísal Jaroslav Malenčík, ktorý sa Jessicy nakoniec ujal a doviedol ju do útulku. Stačilo pol dňa a šteniatko bolo naňho tak naviazané, že keď ho odovzdával, bolo veľmi nešťastné.
A tak je teraz Jessica jedným z päťdesiatich psích obyvateľov Útulku v údolí. Vďaka svojmu detskému veku neskončila zatiaľ v oceľovom koterci, ale sa spolu s ostatnými šteňatami tmolí po dvore. „Absolvovala karanténu a je na rok zaočkovaná,“ vysvetľuje šéf útulku Viliam Jaroš, ktorý len chvíľu predtým našiel v kontajneri pred útulkom iné šteňa. „Našťastie som sa tam pred vysypaním smetí náhodou pozrel,“ vraví Jaroš a pomáha chytiť Jessicu. Ktovie, možno čaká práve na vás.