Budú po Váhu plávať lode?

Pritom Slovensko má okrem Dunaja ďalšie rieky, na ktorých po vybudovaní potrebnej infraštruktúry sa môže zaviesť pravidelná vodná doprava. Sú to hlavne rieky Váh, Morava, Bodrog so svojimi prítokmi Latoricou a Laborcom a Tisa,“ povedal na medzinárodnej konferencii Plavebné dni 2005 v Piešťanoch Vladimír Haviar, predseda Slovenského plavebného kongresu. Konferencia sa venovala dopravnej politike SR, výstavbe vodných ciest na slovenských tokoch, najmä splavneniu Váhu.
S rozvojom vodnej dopravy a splavnením Váhu uvažuje vláda Slovenskej republiky. V roku 2002 schválila návrh zámeru projektu Vážskej vodnej cesty a jej prieplavného spojenia s Oderskou vodnou cestou. Vážska vodná cesta vedie najpriemyselnejšou oblasťou Slovenskej republiky a Váh tvorí súčasť dopravného koridoru v smere sever-juh. Na splavnenie môže využívať súvislú kaskádu vodných diel na úseku Hlohovec – Žilina s 12 energetickými stupňami, vybudovanú v päťdesiatych rokoch. „Z nich päť má čiastočne vybudované plavebné komory, ktoré doteraz slúžia len pre jalový výpust vody,“ vysvetľuje Haviar.
Podľa Jozefa Capka a Pavla Obložinského zo Slovenskej technickej univerzity takmer pri všetkých vybudovaných vodných dielach na Váhu od tridsiatych rokov sa okrem pôvodného účelu energetického využitia predpokladalo aj ich dobudovanie pre plavbu a vodnú dopravu. Vážska vodná cesta je v rámci európskych vnútrozemských vodných ciest začlenená do medzinárodnej siete vodných ciest ako vodná cesta E81, s možnosťou plavebného prepojenia Váhu s Odrou, a tým prepojenia Čierneho mora s Baltským.
Pre plynulú vodnú dopravu bude nevyhnutné vybudovanie ďalšej infraštruktúry, vrátane prístavov a prekladísk, i zmena európskym normám nevyhovujúcim parametrov plavebných komôr. Prístavy sú naplánované aj v Novom Meste nad Váhom, Trenčíne, Dubnici, Púchove, Považskej Bystrici. „Navrhované prístavy sú v štádiu projekčných príprav s vytipovaným situovaním, kde je zabezpečená možnosť napojenia na cestnú a železničnú sieť. Časový harmonogram v súčasnej dobe sa nedá konkretizovať. Na základe štúdií je možné celú vážsku vodnú cestu po Žilinu a následné napojenie na Odru uskutočniť zhruba za 20 rokov,“ dodávajú Gabriel Jenčík a Vladimír Novák z Ministerstva životného prostredia SR.
Výstavba prvej vážskej kaskády sa začala v roku 1932, bola ukončená v roku 1949 a pozostáva z hate v Dolných Kočkovciach a vodných elektrární v Ladcoch, Ilave a Dubnici. Druhá vážska kaskáda (1945 – 1954) pozostáva z hate v Trenčianskych Biskupiciach a vodných elektrární v Kostolnej, Novom Meste nad Váhom a Hornej Strede. Stupeň Trenčín (1952 – 1956) je napojený na odpadný kanál vodnej elektrárne Dubnica s vyústením do zdrže nad haťou v Trenčianskych Biskupiciach.
Myšlienka plavebného prepojenia dvoch veľkých európskych riek Dunaja a Rýna vznikla už za panovania cisára Karola Veľkého, no realitou sa stala až po takmer 1200 rokoch, v septembri 1992. Vtedy sa otvorilo kanálové prepojenie európskych veľtokov Dunaja a Rýna s využitím rieky Mohan a vznikla tak integrovaná transeurópska vodná magistrála s východom k Severnému moru a Čiernemu moru dlhá okolo 3600 kilometrov. Slovensko je na ňu napojené 172 kilometrov dlhým úsekom Dunaja. Splavnením Váhu má možnosť spojiť sa aj s Baltským morom.