Pritom Slovensko má okrem Dunaja ďalšie rieky, na ktorých po vybudovaní potrebnej infraštruktúry sa môže zaviesť pravidelná vodná doprava. Sú to hlavne rieky Váh, Morava, Bodrog so svojimi prítokmi Latoricou a Laborcom a Tisa,“ povedal na medzinárodnej konferencii Plavebné dni 2005 v Piešťanoch Vladimír Haviar, predseda Slovenského plavebného kongresu. Konferencia sa venovala dopravnej politike SR, výstavbe vodných ciest na slovenských tokoch, najmä splavneniu Váhu.
S rozvojom vodnej dopravy a splavnením Váhu uvažuje vláda Slovenskej republiky. V roku 2002 schválila návrh zámeru projektu Vážskej vodnej cesty a jej prieplavného spojenia s Oderskou vodnou cestou. Vážska vodná cesta vedie najpriemyselnejšou oblasťou Slovenskej republiky a Váh tvorí súčasť dopravného koridoru v smere sever-juh. Na splavnenie môže využívať súvislú kaskádu vodných diel na úseku Hlohovec – Žilina s 12 energetickými stupňami, vybudovanú v päťdesiatych rokoch. „Z nich päť má čiastočne vybudované plavebné komory, ktoré doteraz slúžia len pre jalový výpust vody,“ vysvetľuje Haviar.
Podľa Jozefa Capka a Pavla Obložinského zo Slovenskej technickej univerzity takmer pri všetkých vybudovaných vodných dielach na Váhu od tridsiatych rokov sa okrem pôvodného účelu energetického využitia predpokladalo aj ich dobudovanie pre plavbu a vodnú dopravu. Vážska vodná cesta je v rámci európskych vnútrozemských vodných ciest začlenená do medzinárodnej siete vodných ciest ako vodná cesta E81, s možnosťou plavebného prepojenia Váhu s Odrou, a tým prepojenia Čierneho mora s Baltským.
Pre plynulú vodnú dopravu bude nevyhnutné vybudovanie ďalšej infraštruktúry, vrátane prístavov a prekladísk, i zmena európskym normám nevyhovujúcim parametrov plavebných komôr. Prístavy sú naplánované aj v Novom Meste nad Váhom, Trenčíne, Dubnici, Púchove, Považskej Bystrici. „Navrhované prístavy sú v štádiu projekčných príprav s vytipovaným situovaním, kde je zabezpečená možnosť napojenia na cestnú a železničnú sieť. Časový harmonogram v súčasnej dobe sa nedá konkretizovať. Na základe štúdií je možné celú vážsku vodnú cestu po Žilinu a následné napojenie na Odru uskutočniť zhruba za 20 rokov,“ dodávajú Gabriel Jenčík a Vladimír Novák z Ministerstva životného prostredia SR.
Výstavba prvej vážskej kaskády sa začala v roku 1932, bola ukončená v roku 1949 a pozostáva z hate v Dolných Kočkovciach a vodných elektrární v Ladcoch, Ilave a Dubnici. Druhá vážska kaskáda (1945 – 1954) pozostáva z hate v Trenčianskych Biskupiciach a vodných elektrární v Kostolnej, Novom Meste nad Váhom a Hornej Strede. Stupeň Trenčín (1952 – 1956) je napojený na odpadný kanál vodnej elektrárne Dubnica s vyústením do zdrže nad haťou v Trenčianskych Biskupiciach.
Myšlienka plavebného prepojenia dvoch veľkých európskych riek Dunaja a Rýna vznikla už za panovania cisára Karola Veľkého, no realitou sa stala až po takmer 1200 rokoch, v septembri 1992. Vtedy sa otvorilo kanálové prepojenie európskych veľtokov Dunaja a Rýna s využitím rieky Mohan a vznikla tak integrovaná transeurópska vodná magistrála s východom k Severnému moru a Čiernemu moru dlhá okolo 3600 kilometrov. Slovensko je na ňu napojené 172 kilometrov dlhým úsekom Dunaja. Splavnením Váhu má možnosť spojiť sa aj s Baltským morom.