Spoznáte aj predsavzatia „najvyšších“ na tento rok. Usilovné včely sa veru im nevyrovnajú, pretože oni už všetko do bodky splnili. Čo viac si môžu občania takého „krásneho mesta“ priať? Veď počas prechádzky pešou zónou sa určite nenudia. Sem-tam musia absolvovať slalom pomedzi bicyklistov, pričom sa na nich zo stojanov usmievajú tváre kandidátov na politikov a pred slnkom ich chráni tieň vysokej šedej budovy pripomínajúcej novodobú bastilu. A to všetko na 300 metroch. Takéto námestie (ak sa to dá vôbec námestím nazvať) nemá žiadne iné mesto na Slovensku. Tým sa môže hrdiť naozaj len Považská Bystrica.
Pýcha skromného námestíčka nám vyrástla za pár mesiacov. Dokonca má i symbolický názov – Tri veže. Škoda len, že tvar stavby nie je symbolický, ale viac-menej historický. No nič to. Takto máme aspoň denno-denne hodiny dejepisu a vieme si živo predstaviť, ako vyzerala známa väznica pred pár storočiami vo Francúzsku. A to len vďaka poslancom mestského zastupiteľstva, ktorí odsúhlasili predaj pozemku pod túto budovu.
No a pokiaľ by Považskobystričanov pohľad na túto budovu nepresvedčil, že otcovia mesta na nich intenzívne myslia, tak stačí si pozornosť upriamiť na „polročnú dievku Mariku“. Táto televízia ich určite presvedčí o správnom rozvoji mesta. Neveríte? Spomeňte si na diskusnú reláciu o diaľnici. Na jednej strane zástupca združenia, ktoré vraj bráni „správnemu“ rozvoju mesta, na druhej primátor mesta. Medzi nimi moderátorka a zároveň konateľka TV, jediná majiteľka spoločnosti, ktorá televíziu vlastní, hovorkyňa primátora mesta, alebo... Proste multifunkčná osoba. Som „rád“, že v meste vznikla televízia, ktorá udáva správny rytmus. Lepšie povedané, teší ma, že mesto si objednáva služby tejto televízie za 2,4 milióna Sk ročne z peňazí daňových poplatníkov, teda nás občanov. Môj obdiv patrí hlavne doterajšej majiteľke, ktorá počas pracovnej doby hovorkyne primátora mesta stihne natočiť aj nejaké reportáže do televízie. Dve muchy jednou ranou. Alebo dva platy za jeden pracovný čas?
No jedna vec mi stále vŕta v hlave. Prečo tretina reportáží ospevuje prácu vrchnosti, druhú tretinu tvorí život gymnázia alebo Základnej umeleckej školy I. W. Kráľa a v tretej tretine stále vidieť vždy usmiateho viceprimátora. Žeby sa v meste nič iné nedialo? Možno po najbližších voľbách všetko pochopím. A možno ešte skôr, keď uvidím ujov a tety z reklamných stojanov v centre mesta, ktorí mi budú povedomí. Len si už nebudem vedieť spomenúť, odkiaľ ich poznám. Tak ako správny POVAŽSKOBYSTRIČAN! Veď v Bystrici je všetko možné. Už sa teraz teším na novoročné predsavzatia našich poslancov. A podnikaniachtiví, miesta na výstavbu je v centre ešte dosť. Možno sa aj vám ujde kúsok pozemku za lukratívnu cenu päťsto alebo tisíc korún za meter štvorcový. Neváhajte! Mimo centra bude možno drahší...
Autor: Gabriel Gerrero