Po úspechu na majstrovstvách sveta v nemeckom Bremene sa „Stelláci“ vybrali na majstrovstvá Európy v disco dance dospelí. Tie sa konali v polovici októbra v Taliansku. Spolu s nimi tvorilo slovenskú výpravu ďalších šesť súborov. Stella na majstrovstvá cestovala so zámerom dokázať, že skutočne patrí medzi najlepšie súbory na Slovensku najmä vo formácii, kde je majstrom Slovenska. A to sa jej aj podarilo. Ako jediný slovenský zástupca sa prebojovala až do finále a v konečnom hodnotení obsadila krásne šieste miesto.
„Sme dobre pripravení!“
Stelláci mali za sebou hodiny a hodiny tvrdého tréningu. Veľmi náročná choreografia im dávala zabrať v každom okamihu. Ale oplatilo sa. Aj keď pred každou súťažou sa u všetkých tanečníkov objaví pochybnosť, presvedčenie o dobrej príprave bolo silnejšie. A to sa prejavilo už pri nastupovaní do autobusu, ktorý ich mal odviezť do talianskeho Cervignana. Vedeli, že sú veľmi dobre pripravení, majú pekné choreografie i hudobné podklady. Naprázdno určite neobídu. Entuziazmus do nich vliala i trénerka Soňa Kardošová, ktorá sa k nim pridala až počas cesty. Skôr totiž nemohla. Zdržala sa v Bratislave kvôli SuperStar II., kde sa prespievala až do semifinálovej štyridsiatky.
Po takmer trinásťhodinovom cestovaní prišli konečne do dejiska majstrovstiev Európy. Menšie sklamanie ich čakalo pri ubytovaní, pretože sa museli rozdeliť na dve skupiny. Ale to nič, veď hotel využijú doslova iba na spanie. Teraz bolo dôležitejšie poobzerať si starobylé mestečko Aqillea, pretože neskôr nebude na to čas. A tak sa po vybalení batožiny vybrali do jeho uličiek. Veru, bolo čo obdivovať. Najviac ich priťahovala rozhľadňa. Z nej bol nádherný výhľad až na more. A keď k tomu pridáme ešte vynikajúcu taliansku zmrzlinu... Ten pocit sa nedá ani opísať. Decká sa na hotel vracali unavené, ale plné dojmov a poznatkov. „Koniec rečiam, zajtra nás čaká náročný deň!“ zavelili vedúci. Poniektorí poslúchli, poniektorí si ešte vychutnávali nové zážitky, ale postupne ruch v izbách utíchal.
Parket alebo kĺzačka?
Tak túto otázku si položil nejeden účastník majstrovstiev. Veľmi pekne vyzdobená hala skrývala v sebe jednu veľkú zradnosť – klzkú podlahu. Akú obuv použiť? „Našiel sa jeden dobrovoľník, ktorý ju vyskúšal v botaskách. Nevedel, či tancuje alebo sa šmýka, takže tie sme museli vylúčiť, rovnako aj baletky. Tak sme začali skúšať naboso. Ani to nebolo ono. Potrebovali sme niečo, čo by vydržalo na chodidlách dlhšie, aby sa tak nešmýkalo. Ešteže sme si zobrali dostatok gélu proti bolesti. Ten bol najlepšou protišmykovou zábranou,“ spomína si na jednu z najväčších dilem Anna Kardošová. No potom už prišla na rad tvrdá realita.
Po krátkom tréningu sa začali na ploche striedať tanečníci z celej Európy. Skutočne veľká konkurencia. Pri pohľade na nich sa začal objavovať osteň pochybnosti: „Páni, tí sú dobrí! Zvládneme to tak aj my?“ No vedúci Stelly už svojich zverencov veľmi dobre poznali. Prichádzajúcu neistotu dokázali zahnať povzbudzovaním. „Žiadne obavy, sme dobre pripravení! Hlavy hore!“ Tieto slová zazneli počas oboch dní súťaže ešte mnohokrát.
Nečakané zranenie
Prvý deň súťažili jednotlivci a skupina. Samozrejme, že medzi nimi boli aj Považskobystričania. Nestratili sa. Lacko Pongrác si vybojoval medzi mužmi veľmi pekné trináste miesto. Nesklamala ani Adriana Bučová, ktorá si v Taliansku vyskúšala svoju premiérovú súťaž v sóle. „Okrem majstrovstiev Európy sa v Cervignane konalo aj jedno kolo talianskeho pohára. Prihlásili sme doň Aďku. Bolo to pre ňu veľké prekvapenie, pretože ešte na medzinárodnej súťaži netancovala, nemala so sebou ani kostým. Improvizovali sme. Obliekli sme jej náhradný a poďme na parket. Aďka si počínala veľmi dobre a môžem povedať, že upútala i rozhodcov. Potvrdil to taliansky, ktorý si na ňu spomenul i na druhý deň a pochválil ju. Na premiérové vystúpenie je 22. miesto spomedzi osemdesiatich vynikajúce,“ pochválili tanečníčku choreografka i vedúca súboru.
Želiezkom v ohni okrem Laca a Adriany bola v prvý súťažný deň skupina. A veru horúcim. Postupne sa pretancovávala do užšieho a užšieho výberu, až sa napokon dostala do finále, kde okrem nej boli ešte ďalšie dve slovenské skupiny. S pribúdajúcimi hodinami napätie vrcholilo. Kto sa stane majstrom Európy? Na titul si „zuby brúsili“ všetci. Víťaz však mohol byť iba jeden a rozdiely medzi finalistami boli minimálne. Na parket nastúpila Stella. Dynamická choreografia a fyzická zdatnosť jej dávali šancu na niektoré z popredných umiestnení. A tanečníci po ňom veľmi túžili. Pre niektorých to bola totiž posledná tanečná súťaž, pretože po nej sa už budú venovať svojim školským povinnostiam. Kroky tanečníkov veľmi pozorne sledovala i trénerka Soňa Kardošová. Jej pozornému oku neušla ani jedna chybička. Zrazu stuhla. Gabika Jurčíková stratila úsmev. Niečo sa jej muselo stať! Gabika však navonok nedala nič najavo, zaťala zuby a dotancovala. No potom odkrivkala mimo parket. Po dvojhodinových štrapáciách po nemocnici zazneje nemilosrdný verdikt lekára – vyvrtnutý členok. Gabika na majstrovstvách Európy už dotancovala. Jej smútok nenapravilo ani šieste miesto v skupinách.
Formácia tancovala neúplná
Na druhý deň išla na plochu formácia. Bystričania chceli dokázať, že právom im patrí titul majstrov Slovenska, ale mali obavy. Choreografia je postavená pre kompletný kolektív, zranená Gabika však tancovať nemohla. Na rad prišlo taktizovanie. Zranená tanečníčka sa obliekla do kostýmu, kamarátky ju nalíčili a spolu s nimi vyšla na parket. Dievčatá jej zatlieskali a Gabika odkrivkala mimo plochu. Vyprevádzal ju pritom potlesk celej haly. Kamarátky tancovali aj za ňu a tancovali o dušu. Stella sa ako jediný slovenský kolektív prebojovala až do finále. Tam už dávala zo seba všetko. A nielen ona. Mohutné povzbudzovanie sa jej dostávalo od ostatných členov výpravy. Oplatilo sa. Z majstrovstiev sveta si odniesli krásne šieste miesto aj vo formáciách.
Zaslúžený oddych
Hoci väčšinou po skončení súťaží tanečníci odchádzajú hneď domov, Taliansko bolo výnimkou. Považskobystrická výprava si dopriala ešte jeden deň oddychu a navštívila Benátky. „Chceli sme dať tanečníkom odmenu za ich výkony, ale najmä trom z nich – Janke Dluhej, Mirke Schwabovej a Ivanke Žilinčíkovej. Všetky tri končia s tancovaním v Stelle, pretože sa musia venovať príprave na maturity alebo vysokoškolskému štúdiu,“ hovorí Anna Kardošová. S pôsobením Stelly na majstrovstvách Európy bola spokojná. „Dievčatá i Lacko Pongrác vydali zo seba všetko, aj keď vždy v nich zostáva tieň pochybnosti, či to nemohlo byť lepšie. Myslím si, že spokojní s nami boli aj rozhodcovia, naša dynamická choreografia sa talianskemu obecenstvu veľmi páčila,“ dodala.
