Z prváckeho denníka

Vyučovacie hodiny bežia rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Na rozptýlenie nie je čas. Učenie na dve zmeny, skrátené hodiny, presuny z triedy do triedy – nuda nehrozí a v zime bude teplo! Prerábka kúrenia má svoje čaro.
Po prvý raz si uvedomujeme, že 25- minútové hodiny môžu mať i svoje nevýhody. Náhlia sa učitelia, náhlia sa žiaci, náhlia sa ručičky na hodinkách. Neobávame sa zbytočne? Možno sme vystrašení bezdôvodne, ako sa od bažantov očakáva, ale nič také, ako je prijímanie do cechu študentského, sme ešte nezažili.
„Dnešné imatrikulácie budú umiernené, lebo minule to tretiaci prehnali,“ oznamuje nám jeden učiteľ. Budeme musieť niekoho presvedčiť, že učiť sa je to jediné, po čom z celého srdca túžime? Podarí sa nám zachovať si dôstojnosť a nestrápniť sa? Čaká nás zábava a smiech a úprimné prijatie do gympláckych radov?
Celé dve hodiny sme „tŕpli“ na stoličkách očakávajúc, či nás vyberú organizátori - tretiaci do pripravených súťaží.
Aby sme si povedali pravdu, nič hrozné sa nestalo. Niektorí síce utŕžili trochu posmechu, no tých šťastnejších to obišlo a nakoniec sme všetci vyviazli iba s ružovými vlasmi. Stali sme sa skutočnými žiakmi gymnázia.