Dubnické CVČ prepadli strašidlá

h. Stačilo vydať strašidelný zvuk a hrdinské reči: „Ja sa strašidiel nebojím!“ boli hneď ta-tam. Lepšie bolo zobrať nohy na plecia a utekať. Veď kto by chcel skončiť napríklad ako večera pre upírov...
Zorganizovať strašidelné CVČ bol podľa riaditeľky Evy Bočincovej spontánny nápad. „Chceli sme do zariadenia prilákať čo najviac detí a rozmýšľali sme nad nejakým netradičným podujatím. Vtedy padol návrh o strašidlách. Všetci sme sa ho chopili a toto je výsledok,“ spokojne ukazuje na skupiny detí, ktoré sa zhromažďovali pred CVČ.
Príprava strašidelnej atmosféry trvala mesiac, samotná „ostrá“ príprava týždeň. Dokonca museli „obetovať“ aj niektoré krúžky, aby mohli pripraviť miestnosti a kostýmy. A výsledok stál skutočne za to. Hneď pri vstupe čakal Dracula, o kúsok ďalej za stromami múmia aj so strážcami, vo vnútri zas hlava bez tela, na poschodí Adamsovci... Medzitým skúšala odvahu návštevníkov Ježibaba. Aby bol kolorit skutočne pravý, v akváriu po lebke behali myši, pavúky. A to chcela od odvážlivcov, aby strčili ruku do krabice. Ako prvý nabral odvahu Filip Dresto. Nevedel, do čoho ide. Ale veď je chlap, a tak tam ruku hrdinsky strčil. Odmenou mu bol dukát. „Veľmi sa mi tu páči,“ pochválil podujatie Filip. Pridal sa k nemu aj jeho otec: „Niečo podobné sme videli v Bojniciach. No mám dojem, že tu je to ešte lepšie.“
S netradičným podujatím bol veľmi spokojný aj Igor Matlák, ktorý sprevádzal svoju štvorročnú dcérku Vanesku. Tá bola odvážna najmä vtedy, keď ju otecko držal na rukách. Ale vonku pri ohníku, kde čerti „hádzali“ do kotla neposlušné deti, už bola odvážnejšia. Bližšie k ohňu sa však odvážila až potom, keď na lavičke nesedel ani jeden čert a otecko ju držal na rukách. Ako nám prezradila, najviac sa bála ježibaby. Dokonca ju tak vraj nevystrašili ani Adamsovci. A či príde o rok? Najprv pohľad na oporu – otca, potom nesmelé zaznelo nesmelé áno.
Medzitým sa pred bránkou vytvárali ďalšie a ďalšie skupinky. Na vstup čakal aj Juraj. Ako sa priznal, premiéru so strašidlami už mal za sebou v strašidelnom zámku. No strašidelné CVČ ešte nezažil, a tak sa veľmi tešil. A nebol sám. Netradičná akcia sa páčila deťom i dospelým. Pokiaľ chceli organizátori počuť i návrhy na zlepšenie, tak veľa ich nedostali. Jednoducho nebolo čo im vytknúť. Snáď jedine to, že prechádzka strašidelným CVČ mohla trvať dlhšie. „Žiaľ, máme veľmi stiesnené priestory. Snáď na budúci rok, ak sa nám podarí získať telocvičňu II. ZŠ, bude prechádzka dlhšia,“ odpovedá na túto výčitku riaditeľka CVČ. Aj ona bola veľmi spokojná. „Keď sme podujatie pripravovali, hovorili sme si, že ak príde sto-dvesto návštevníkov, budeme veľmi radi. A výsledok nás veľmi milo prekvapil. V piatok i v sobotu prišlo spolu viac ako päťsto ľudí.“ Ako na potvrdenie jej slov, opodiaľ podujatie pochvaľovali sestry Soňa a Monika. Do CVČ sa dostali náhodou, pretože sú z Považskej Bystrice: „Prečo nie je niečo podobné aj u nás. To nám budú kamaráti závidieť, keď im budeme o tomto rozprávať.“ A čo sa najviac páčilo im? „Mamina, keď sa zľakla Adamsovcov a prvá zutekala,“ zasmiali sa. A na budúcoročné strašidelné CVČ tiež určite prídu aj ony.