Nekultúrna „kultúra“

ac, než len strohú reformu. Aby poukázali aj na „kultúru“ v zdravotníctve.
Stačí sa poprechádzať v považskobystrickej nemocnici po jednotlivých oddeleniach a kultúra, resp. jej nedostatok, na nás dýcha zo všetkých strán. To, že toalety už dávno nie sú odrazom čistoty, to, že v čakárňach sú častokrát nepohodlné stoličky, a aj tých je málo, a množstvo iných maličkostí sú len odrazom stavu, kde je teraz naše zdravotníctvo. Avšak úplne najvypuklejšie sa kultúrna nekultúra prejavuje na druhom poschodí v starej budove nemocnice. Mnohé ženy vedia, že sú tam gynekologické ambulancie, kde aj v 21. storočí dochádza ku každodennému zneucteniu vlastnej osobnosti. A to spôsobom navonok neškodným. Pred ambulanciami sú totiž kabínky, kde sa každá žena musí pred vyšetrením pripraviť. To, že jej spod kabínky trčia nohy, a teda vidno, ako sa vyzlieka, asi nepatrí k základnému právu človeka na súkromie. Práve naopak, je to veľmi potupné a urážlivé zároveň. Vždy, keď som v tej kabínke čakala na vyšetrenie, hádala som, koľko párov očí sleduje moje nohy. Neskôr som to riešila tým, že som si sadla na stoličku a nohy zdvihla. Je veľmi nepríjemné o tejto téme hovoriť, nieto písať. Ale prečo by mali ženy stále zažívať takéto chvíle, keď podľa mňa nemusia?! A pritom stačí tak málo – premiestniť kabínky. Vznikol by väčší priestor v čakárni, ktorý by sa určite dokázal zmysluplne využiť. Týmto príspevkom možno niečo zmením, hoci ja osobne som to vyriešila jednoduchšie, azda trochu alibisticky – zmenila som doktora. (slav)