Kraj najviac zviditeľnila havária

ich regionálnych zástupcov nepoznajú a šesť percent dokonca ani netuší, že župný parlament vôbec existuje.
Ľudia tiež stále nevedia, za čo všetko kraj zodpovedá. Kompetencie naň prechádzajú len pomaly a ešte stále je viac takých, ktoré sa obyvateľov bezprostredne netýkajú. Až postupne kraj získaval stredné školy, nemocnice, domovy dôchodcov, kultúrne zariadenia, či cesty. O cenách v prímestskej autobusovej doprave začal rozhodovať iba v minulom roku a výšku cestnej dane určuje až od tohto.
Aj záujem médií o samosprávny kraj sa zvyšoval iba postupne. Do histórie vošiel pritom už pri svojom zrode, práve vďaka výsledku prvých krajských volieb. Väčšinový volebný systém u nás vygeneroval úchylku, ktorá vojde do učebníc politológie: županské a aj všetkých 45 poslaneckých kresiel získala jediná politická strana - Hnutie za demokratické Slovensko.
Jednofarebnosť kraju nevydržala a na konci volebného obdobia sedí v jeho parlamente päť poslancov iných strán a šesť nezávislých poslancov. Ani vzťahy župana s poslancami neostali ideálne a momentálne medzi nimi vládne otvorené nepriateľstvo.
Na krajské hranice si už ľudia, zdá sa, zvykli. Podľa prieskumu MVK je s nimi spokojných viac ako polovica obyvateľov kraja a nespokojných iba jedna pätina. K nim patria najmä obyvatelia prievidzského okresu, ktorý má historicky bližšie skôr k Nitre ako k Trenčínu. K väčšiemu zjednoteniu Stredného Považia a Hornej Nitry mohla prispieť rýchlostná komunikácia R1 (spojí Trenčín s Prievidzou), ktorej vybudovanie sa však kraju nepodarilo presadiť. Až minulý mesiac minister dopravy v Trenčíne prisľúbil zaradiť R1-tku medzi priority.
K skutočnému zviditeľneniu Trenčianskeho samosprávneho kraja napokon neprispeli jeho úspechy, ale naopak nešťastie. Zábery rúcajúceho sa trenčianskeho hradného múru obleteli celý svet a z tieňa tejto mediálnej témy sa už kraj nevyhrabal. Za stav hradu vlastne nemohol, pretože mu pripadol iba krátko predtým, viac ako dva roky mu však potom trvalo, kým začal poškodený múr ohrozujúci Trenčín rozoberať. S hradom bola spojená aj snaha o jeho rekonštrukciu a komercionalizáciu. Predstavitelia kraja získali dokonca prísľub Nórska, ktoré malo svoje peniaze odvádzané európskej únii nasmerovať práve tu. Aj vďaka odporu pamiatkárov sa napokon nič z veľkolepých plánov nezrealizovalo.
Nášmu kraju sa nevyhli ani kauzy. Ich počet rástol tak, ako narastal význam kraja a množstvo peňazí, o ktorých rozhodoval. Hlavný aktér mnohých z nich, župan Štefan Štefanec považuje za najväčší neúspech svojho funkčného obdobia skutočnosť, že sa mu nepodarilo presadiť výstavbu župného sídla. Jeho nástupca a noví poslanci však budú musieť čeliť aj ďalším výzvam. Podľa vedúceho katedry politológie Trenčianskej univerzity Rastislava Tótha by nás mali regionálni politici viac presviedčať o svojej opodstatnenosti. „Mali by viac komunikovať. Štátna správa to nemusí robiť, pretože tá má poverenie od štátu. Krajská samospráva je však verejná a keď necíti potrebu zdôvodňovať svoju užitočnosť, tak občania necítia potrebu ju voliť,“ konštatuje Tóth.
Výsledky štvorročnej komunikácie prvej krajskej garnitúry so svojimi obyvateľmi sa ukážu onedlho. Už o dva týždne prídeme ku krajským volebným urnám. Kto vie, či nás bude viac, ako v roku 2001, kedy v Trenčianskom kraji volilo len 22 percent ľudí.