dobré pľúca,“ ocenil Dzurinda speváčky.
„Spievame viac ako dvadsať rokov. Začínali sme pod krídlami vtedajšieho Slovenského zväzu žien,“ hovoria ženy. Oslavy či vítanie delegácií i občanov do života, svadby, pohreby sa bez nich nezaobídu. „Sme všade, kam nás zavolajú. Radi sa stretávame, zaspievame si... Je to lepšie, ako sedieť doma a pozerať tú hrôzu v televízii,“ tvrdia ženy. Hoci fungujú takmer štvrťstoročie, zostali bez názvu. „Načo by nám bol? Ak sa niečo stane, zostane to doma, u nás v kuchyni. Vystačíme si bez názvu i bez šéfa,“ hovoria alibisticky ženy, ktorým sa však náš návrh dať súboru konečne meno, zapáčil. Netušíme, či sa tak stane, no peknou piesňou iba pre nás sme nepohrdli. „Zaspievame hocikedy, pri jubileu i na pohrebe,“ prisľúbili nám, keď sme si s nimi dojednávali ďalšie stretnutie dopredu.
Autor: mk
