adné voľno v dĺžke 1/2 pracovného dňa. P. S. Ešte by som sa rád spýtal, akú čiastku môže zamestnávateľ stiahnuť z platu zamestnanca za používanie služobného auta?
Odpoveď: Problematiku pracovných ciest na určené miesto výkonu práce upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Podľa spomenutého zákona sa za pracovnú cestu považuje čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta je aj cesta, ktorá trvá od nástupu na cestu na plnenie činností vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Na základe uvedeného zastávam názor, že začiatok vášho výkonu práce nastáva už okamihom nástupu na pracovnú cestu, t. j. cesta služobným autom na určené miesto výkonu práce by sa mala považovať za výkon práce.
Ak vám cesta na výkon práce + samotný výkon práce presahujú ustanovený týždenný pracovný čas a sú mimo rámca vašich pracovných zmien, možno hovoriť o práci nadčas. Z toho, čo ste uviedli, sa dá usudzovať, že cestu na výkon práce ste absolvovali mimo rámca vašich pracovných zmien, nakoľko bol štátny sviatok.
Za prácu nadčas máte podľa Zákonníka práce nárok na mzdu + najmenej 25% príplatok, ktorý sa vypočítava z priemernej mzdy. Tento príplatok vám zamestnávateľ nevyplatí, ak sa s ním dohodnete na čerpaní náhradného voľna. V tomto prípade máte nárok za hodinu práce nadčas na hodinu náhradného voľna (t. j. ak odpracujete 6 hodín nadčasov, máte nárok na 6 hodín náhradného voľna). Za obdobie čerpania náhradného voľna by vám mal zamestnávateľ zaplatiť sumu vašej priemernej mzdy. Ak sa so zamestnávateľom dohodnete, že vám poskytne náhradné voľno za odpracované nadčasy, ale do 3 kalendárnych mesiacov po vykonaní práce, príp. do obdobia, na ktorom ste sa dohodli, vám ich neposkytne, alebo si ich nestihnete vyčerpať, máte nárok na mzdu + príplatky vo výške najmenej 25% z nej.
Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne určiť sumu, ktorú bude zamestnancovi zrážať zo mzdy za používanie služobného motorového vozidla. Takéto zrážky zo mzdy možno vykonávať len na základe písomnej dohody zamestnávateľa so zamestnancom, v ktorej si obidve strany určia výšku náhrady, ktorú je zamestnanec povinný mesačne zaplatiť zamestnávateľovi za to, že používa služobné auto i na súkromné účely. Až na základe takejto dohody môže zamestnávateľ začať vykonávať pravidelné zrážky zo mzdy zamestnanca. Bez existencie takejto dohody by bol výkon zrážok neoprávnený a zakladal by zodpovednosť zamestnávateľa za bezdôvodné obohatenie.
Autor: Mgr. Marek Mikulčík
