Eva Begáňová na svet prišla na Štedrý večer (1917) a je poslednou pamätníčkou zrodenia divadla v Stupnom, ktoré si v tomto roku pripomenulo 70. rokov.
Spomínate si na začiatky vášho dedinského divadla?
Bolo to v roku 1935. Zavolal ma režisér Ondrej Balej a dostala som hlavnú úlohu. Mala som vtedy18 rokov a ešte slobodná. Nacvičovali sme v malej chalúpke u vyučeného kováča Tomáša Mišuru. On pekne spisovne hovoril, nie po dedinsky, ako ostatní.
A prvé predstavenie?
Hrali sme hru Strašidlo. Predstavenie bolo v škole. Na scénu som vystúpila prvá, pekne vyobliekaná v kroji so širokou zásterou. Hrala som starú dievku Luciu a „šmajchľovala“ sa gazdovi. Vystupovalo sedem chlapov a štyri baby. Naučení sme boli veľmi dobre. Ľudia sa smiali celý čas. Strýko Tóno a Vilmoš boli v pivnici naraziť pivo a vrátili sa napití. Pôvodne mali krátky výstup. Opýtali sa režiséra, či si môžu podľa seba niečo pridať. A to bolo ono! Čo tam všetko povymýšľali! Brvnišťania o nás hovorili, že „to sme si na Stupné nemysleli.“ To bolo smiechu.
Pamätáte si ešte niečo z role Lucie?
Som pred domom a usilovne upratujem. Gazda mi hovorí: „Nechaj tej metly kus na zajtra, lebo ju celú zodereš!“ „Čistota pol života,“ bola moja odpoveď. Nato gazda: „Hlava veľká, rozumu málo.“
Mali ste trému?
Vôbec nie. Nebála som sa. To skôr iní, ako Tóno, ten je už nebohý, mi povedal. „Vieš, keď si vystúpila, tak som sa bál, až mi navidomoči nohami triaslo.“
Spomínate si aj na ostatných hercov?
Už si asi na všetkých nespomeniem. Jozef Begáň bol ešte slobodný, otcov bratranec Vilmo Šterdas, môj bratranec Balej, aj režisér a strýko Tóno Begáň. Z rodiny nebol Paľo Smataník.
Ako ste sa vtedy ešte zabávali?
Každú nedeľu som bola na tancovačke v Stupnom alebo Brvništi. Len čo u susedov zahrali, už sme tam bežali.
O vás sa hovorilo, že ste boli veľká parádnica.
Nemala som ani 18 rokov a začala som pracovať v Zbrojovke. Mala som na hodinu korunu 80 halierov. Dala som si až v Bratislave kúpiť vlniak, stál rovných sto korún. Bicykel mi však kúpil otec za 450 korún. To bol vtedy veľký peniaz. Do roboty som prešla na bicykli, odhadom asi 13 kilometrov.
Narodili ste na Štedrý večer. V tento deň máte i meniny. Ako je to s darčekmi?
Keď som sa narodila, rodičia ešte neboli manželia. Preto mi farárova gazdiná určila meno Eva alebo Zuza. Rodičia ma mienili pokrstiť Filoména.
V minulosti nebolo zvykom dávať darčeky. Na stromčeku ozdoby zo slamy, papiera, orechy, jablká a salónky, no kto mal na ne.
Neskôr som dostávala viac darčekov. Poobede na Evu, večer na narodeniny a tretí pod stromček. Aspoň dcéra mi to takto „spravodlivo“ delila.
Čo sa vám najviac páčilo na Vianociach za vašich mladých čias?
Pekné spomienky mám na deda z maminej strany Františka Baleja, ktorý bol drotárom, a jeho vianočný vinš. Pred Štedrou večerou zaklopal na dvere, pod pazuchou niesol trs slamy, ktorú dal pod stromček a začal: „Na tieto výročité sviatky, aby vám dal Pán Boh dobré zdravie, šťastie a Božie požehnanie, na dietkach potešenie, na statku rozmnoženie a všetko, čo si od Pána Boha prajete. Pochválený buď, Ježiš Kristus.“ Po Vianociach sa slamou opásali stromy, aby dobre rodili. Med, asi deci-dva, sa kupoval do hlineného hrnčeka. Ten si chránim, pretože ho mám od mojej babky z otcovej strany Karolíny Begáňovej. Koláče neboli také biele ako z terajšej múky. Prípitok bol pálenkou od žida. Potom sa išlo na Polnočnú omšu, ktorú som nevymeškala ani jeden raz, pokiaľ mi zdravie slúžilo.
Čo bývalo prestreté na štedrú večeru?
Oblátky a med sme kupovali u žida, uvarili sa šúľance s makom, piekli kysnuté makové a tvarohové buchty, pila sa biela káva, na stole boli orechy, jablká, sušené slivky, hrušky aj jablká. Neskôr sa varila polievka zo sušených hríbov na kyslo bez mäsa. Celý deň sa držal pôst. Šúľance sa varili pre veľké klasy v žatve.
Od roku 1992 Eva Begáňová žije v Bojniciach u dcéry. Rada spomína na Stupné, kde sa narodila a prežila celý život. Zaujíma sa o ľudí, rodákov, presne vie, čo kedysi stálo, pamätá si názvy hôr, polí, starých ľudí, kto padol v 1. a 2. svetovej vojne. (Jej otec František Begáň počas I. svetovej vojny bol účastníkom vzbury v Kragujevaci.)
Stále fandí svojim divadelníkom. Na scénicku žatvu, Tháliu pod Bojnickým zámkom, príde ich povzbudiť, ak jej to zdravie dovolí, a oni prídu pozdraviť ju.
Autor: zum
