Štvrtok, 6. máj, 2021 | Meniny má HermínaKrížovkyKrížovky

Pri páde vrtuľníka sa Peter druhýkrát narodil

Už od sedemnástich narodenín lákajú Dubničana Petra Medzihradského podzemné hlbiny, v ktorých čas plynie inak ako na zemskom povrchu. Nielen, to ale aj istá dávka adrenalínu s tým súvisiaca ho poháňa za novými a novými dobrodružstvami, ktoré by iných odra

dili.
Druhé narodeniny
na Kaukaze
Som členom Jaskyniarskeho klubu Dubnica nad Váhom, väčšinu expedícií však absolvujem s členmi moravskej skupiny Kóta 1000, kde som jediný Slovák. Prvýkrát som sa pokúšal dostať do jaskýň na Kaukaze už v roku 1992, no v tom čase tam vypukla vojna medzi Gruzínskom a Abcháziou, tak sme sa tam ani nedostali.
Druhý pokus o pokorenie najhlbšej jaskyne na svete Kruber – Voronje – 2160 metrov, nás čakal v januári tohto roku. Cesta viedla cez Moskvu, Soči do abcházskeho hlavného mesta Suchumi, odkiaľ sme začali útok na pohorie Arabiki.
V prístavnom meste sa napriek prelomu rokov čulo obchodovalo s mandarínkami a citrónmi, ktoré domáci prevážali na rôznych dopravných prostriedkoch do Ruska. Ubytovali sme sa v Gentiade, kde sa o nás hostiteľ vzorne staral, napriek tomu, že v krajine je veľká bieda. Abcházci sú veľmi hrdý národ a nikde sme sa nestretli s tým, že by od nás niečo pýtali. Po oddychu nás čakal presun na vrchol pohoria Arabiki, kde je vchod do najhlbšej jaskyne sveta. Pretože abcházske letectvo disponovalo iba dvoma vrtuľníkmi, museli sme sa rozdeliť.
Let vrtuľníkom do nadmorskej výšky 2250 metrov bol pokojný a my sme si vychutnávali krásu krajiny počas pravoslávneho Nového roku. Tesne pred pristátím zrazu pilot zachytil zadným rotorom zem, vzápätí sa stroj pokúsil zdvihnúť. Vtedy nás roztočilo a už som vedel, že je zle. Zo všetkých síl som sa zaprel do steny, lenže to sa otvorili zadné dvere, cez ktoré ma katapultovalo von z ešte letiaceho vrtuľníka. Ten dopadol o pár sekúnd neskôr s hrozným rachotom asi päť metrov odo mňa. Mal som šťastie, lebo stačilo málo a zasiahla by ma vrtuľa. Kamaráti hneď bežali ku mne, ale nebol to dobrý pohľad – diera v nohe, obrovská bolesť v ruke, o ktorej som si myslel, že je zlomená. Rozbitú peru mi zalepili páskou. Dvaja Rusi, ktorí takisto vypadli z vrtuľníka, mali zlámané rebrá a viaceré pomliaždeniny. Onedlho po havárii priletel druhý vrtuľník, ktorý zobral troch pilotov a nás troch zranených do nemocnice v Suchumi.
Fotoaparát meškal
polroka
Ostatní členovia, ktorí ostali hore, neboli na tom až tak dobre, ako sa na prvý pohľad zdalo. Niektorí mali silné otrasy mozgu, takže im mohlo hroziť vo vysokej nadmorskej výške to najhoršie. Naviac, pilot sa odmietol pre nich kvôli blížiacej sa noci vrátiť, a tak nakoniec ostali v stanoch pri rozbitom vraku ešte skoro tri dni. Čas si krátili hľadaním vchodu do jaskyne, no nepodarilo sa im to, pretože bol pod hrubou vrstvou snehu a ľadu. Z expedície by aj tak nič nebolo, lebo zvyšok výpravy, ktorý čakal pri mori, sa už nemal ako dostať hore. Dva dni som pobudol v nemocnici ministerstva vnútra, kam nás prišla navštíviť aj celá delegácia ministrov. Odtiaľ ma presúvali všade na vozíku až k lietadlu, no operovali ma až doma. O polroka ma doma čakalo veľké prekvapenie. Ruskí kolegovia, ktorí išli do jaskyne, našli blízko miesta havárie môj fotoaparát, s ktorým som sa už v duchu rozlúčil. Vyčistili ho a funguje dodnes. Verím, že ešte s ním urobím snímky na miestach, kde sme sa kvôli havárii nedostali. Voronja ma láka, pretože ide o obrovský systém jaskynných vetiev a polygónov, podľa posledných správ, Rusi tu prekonali svetový hĺbkový rekord viac než 2160 metrov.
Keď sa meteorológ pomýli
V jaskyniarstve nie je núdza o nebezpečné situácie v žiadnom ročnom období. Jedna z nich sa nám stala počas letnej expedície do najhlbšej jaskyne ostrova Kréta Gorgothakas - 1650 m. Po namáhavom výstupe, kedy sme v nehostinnej krajine stretávali len sem-tam hlúčiky oviec, sme konečne dorazili k vchodu do jaskyne.
V teplom počasí je dôležitá pre jaskyniarov predpoveď počasia, pretože väčší dážď môže spôsobiť katastrofu. V našom prípade meteorológovia hlásili pekne, a tak sme sa po rozdelení do dvoch skupín pustili do jaskyne. Lenže stalo sa, čo nikto nečakal. Znenazdajky prišla veľká búrka. Prúdy vody sa cez všetky otvory ako lievikom liali do hlavnej vertikály, kde som v tom čase s kamarátom visel na lane asi 500 metrov hlboko. Úniku nebolo, pretože liezť oproti silnému vodopádu, ktorý tam pred chvíľou ešte nebol, sa rovnalo smrti. Na rozmýšľanie nebol čas, lebo by hrozilo podchladenie a hypotermia a po niekoľkých minútach by bolo po nás. V takýchto vypätých chvíľach nie je dobré rozmýšľať, ale treba niečo robiť, lebo inak je koniec. Kolega nado mnou bol menej skúsený a naviac mal so sebou kameru. Rýchlo som začal makať a doliezol k nemu. Bojovali sme dve hodiny bez prestávky, aby sme sa popri prívale vody dostali na relatívne bezpečné miesto. Tu sme si konečne mohli oddýchnuť, uvariť čaj a párky a vyžmýkať premočený odev, ktorý sme vzápätí sušili na sebe. Na denné svetlo sme sa dostali až takmer po stohodinovom pobyte v podzemí.
Smrť číha všade.
Pri jaskyniarstve opatrnosti nikdy nie je dosť, pretože stačí maličké zaváhanie alebo nekvalitný výstroj a je zle. Rusi, s ktorými sa poznáme dlhé roky, spočiatku doplácali na nekvalitný materiál, keď ešte pred niekoľkými rokmi používali iba konopné laná a o smrteľné úrazy nemali núdzu. Dnes už aj vďaka špičkovému vybaveniu patria k najlepším. V tomto roku práve v Krubere - Voronji mal jeden z nich úraz a namiesto hľadania nových priestorov z toho bola štvordňová záchranná akcia. Niečo podobné sa stalo aj na Morave, kde bol záchranársky nácvik. Jeden zo záchranárov stúpil na zle zabezpečený vchod a pád do šesťdesiatmetrovej hĺbky neprežil. Preto, keď ideme do jaskyne, musí nás byť viac. Časť ide pod zem, a ak sa do stanoveného času neozve, okamžite sa za nimi vydáva pomocná skupina. Nemôže sa stať, aby boli všetci pod zemou, vždy musí niekto ostať hore a istiť ostatných.
Nebezpečenstvo nečíha iba v ťažkých jaskyniach, ale aj „za humnami“. Keď sme robili v jaskyni Kortmanka v Strážovských vrchoch výdrevu, chlapci priviazali na lano tri brvná a spúšťali ich dolu ku mne. Brvná sa zachytili, jedno z nich vyletelo a po odraze od steny ma trafilo priamo do hlavy. Prilba stlmila náraz, ale aj tak som dva týždne ňou nemohol otočiť, nehovoriac o zašitej hlave. Strach má každý, samozrejme, aj ja. Zažil som viacero kritických okamihov, no nikdy som neváhal a konal. Vydýchol som si, až keď nebezpečenstvo pominulo.
Prvý Slovák v najhlbšej studni sveta
Členov jaskyniarskej skupiny KOTA 1000 možno najčastejšie stretnúť v Slovinsku. „Chodievame tam najčastejšie v zime, pretože v lete po oteplení je v jaskyniach veľa vody. V jaskyni je oveľa teplejšie ako vonku a naviac tu ani nefúka. Julské Alpy, kam chodíme, je oblasť bohatá na jaskyne všetkých veľkostí. Domáci ich nestíhajú skúmať, tak im pomáhame. Zatiaľ sa nám podarilo objaviť asi stovku jaskýň, ku ktorým robíme aj dokumentáciu a máme právo im dať aj meno. Väčšinou je to anglický názov, ale mnoho je takých, ktoré dostali český názov. Jednoducho si spolu večer sadneme, každý dá návrh a je o jednu bezmennú jaskyňu menej.
Jedna z najhlbších, ktorú sme preskúmali, dostala meno Češka jama, ktorú sme o dva roky neskôr spojili s treťou najhlbšou vertikálou sveta Brezno pod Velbom - 501 m. Slovinské Alpy sú zaujímavé aj tým, že je tu najhlbšia vertikála na svete – Vrtiglavica, ktorá je známa asi deväť rokov. Vchod bol zmapovaný dlhšie, ale bol silne zaľadnený. Pri oteplení sa odkryl a potom sa začalo s prieskumom. Je to vlastne obrovská studňa. Predstavte si, že zoberiete kameň, hodíte ho do vchodu a ten padá do hĺbky - 643 metrov. Sú to nekonečné sekundy, lenže čo je to proti zostupu. Cesta nie je jednoduchá, pretože na lane sme strávili predlhých štrnásť hodín. Po dosiahnutí dna som vedel, že som prvým Slovákom, ktorý dosiahol dno najhlbšej studne sveta, no na eufóriu nebol čas, pretože nás čakal namáhavý výstup nahor. Bolo to niečo úplne iné, ako naše tréningy na Morave v Macoche alebo v studni Trenčianskeho hradu, kde človek vidí aspoň kúsok svetielka.
Máme najkrajšie ženy
a jaskyne
O Slovenkách sa tvrdí, že sú najkrajšie ženy na svete. S tým súhlasím, ale pridal by som k nim aj jaskyne. Bol som v jaskyniach v Rakúsku, Grécku, Slovinsku, Rusku, ale všade ide o tzv. vysokohorský kras bez výzdoby. Naše jaskyne sú oveľa bohatšie a krajšie, ale pre jaskyniarov z iných štátov plytké a krátke.
V slovinských jaskyniach sme objavili pekné skameneliny, na hraniciach s Talianskom zasa veľké množstvo nevybuchnutej munície ešte z čias druhej svetovej vojny. Čas však vo všetkých plynie rovnako, i tma je rovnaká. Častokrát ani neviem, koľko je hodín, strážime si iba dátum. V jaskyniach sa dajú zažiť aj veselé okamihy. V Slovinsku sme boli spolu s Rusmi, ktorí mali obrovské spacáky pre troch ľudí. Keď sa nedalo ísť von, tak sme si urobili riadny piknik so špiritusom a poriadne sme si zaspievali.
Adrenalín áno, ale
bez padáku
Odmalička ma lákalo takmer všetko. S rodičmi sme chodili na Oravu a na Mojtín. Od pätnástich rokov som začal so skalkami a horolezectvom. No v tých časoch sa ešte veľmi nedalo chodiť von, a keď nemám robiť niečo poriadne, tak to radšej nechám tak. Od lezenia k oblakom som potom prešiel k opačnému extrému – jaskyniarstvu. Veľmi ma to baví a napĺňa. Na neľahký život v podzemnej tme a vlhku som si zvykol a rád objavujem niečo nové.
Samozrejme, bez dobrej partie, kde jeden podrží druhého, by to nešlo. S kamarátom sme sa vo voľných chvíľach dali na paraglaiding. Štartujeme sponad Hornej Poruby alebo Dubnice či Nového Mesta, no zalietal som si už aj v Slovinsku, kde je nádherná príroda. V Julských Alpách ma chytil aj kanyoning, čo je veľmi náročný šport, vyskúšal som si aj rafting a bungee jumping v Tatrách. Jediné, čomu nemôžem prísť na chuť, je parašutizmus, z ktorého mám strach. Postupne s pribúdajúcimi rokmi však riskujem menej.
Lákadlom je Amerika
Bol som v najhlbšej studni, rád by som sa ešte raz vrátil na mieste, kde nám expedíciu do najhlbšieho systému prekazila havária vrtuľníka. Verím, že sa mi to podarí. Veľkým snom je navštíviť jednu z najkrajších jaskýň Lechugia v USA, ktorá patrí k najteplejším a je vyzdobená obrovskými kalcitovými kryštálmi. Niečo podobné, ako horolezcov, ktorí chcú zdolať všetky najvyššie končiare svetadielov, ma neláka. O afrických jaskyniach som nepočul, v Číne to zrejme tiež nebude žiadna sláva. Kolegovia boli na expedícii v Mongolsku, kde objavili desaťmetrovú jaskyňu a skončili.
Veľa neobjavených miest je po celom svete. Chcieť je však jedna vec, a mať na to druhá. Je to veľmi náročný koníček, ktorý potrebuje nielen veľa času, ale najmä peniaze. Z bežného platu by som si to dovoliť nemohol, a preto sa živím výškovými prácami a dosť pomôžu aj sponzori. Tých je však na Slovensku ako šafranu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  2. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  3. Chcete mať pasívny príjem vďaka investovaniu? Ako začať?
  4. Prieskum odhalil slabiny slovenských firiem. Na čo si dať pozor?
  5. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  6. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  7. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  8. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  9. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička
  10. Hľadáte firmu na predaj? Poradíme vám, ako ju nájsť
  1. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  2. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  3. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  4. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  5. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  6. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  7. Ako zabezpečiť vhodné podmienky na dôstojnú prácu?
  8. Moderná drevostavba s vlastným rukopisom
  9. Prieskum odhalil slabiny slovenských firiem. Na čo si dať pozor?
  10. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 57 956
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 258
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 14 446
  4. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 12 169
  5. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 9 512
  6. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 8 559
  7. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 7 319
  8. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 090
  9. Tipy od delegátky: Egypt má veľa turistami neobjavených miest 7 058
  10. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 6 919
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Lipa na cintoríne v púchovskej mestskej časti Vieska - Bezdedov sa stala prvým chráneným stromom v katastri mesta Púchov.

3 h
V Dubnici nad Váhom máj ozdobli školáci

Už v antických časoch Etruskovia, Rimania a tiež starovekí Gréci stavali na svoje domy a hospodárske budovy malé stromčeky v domnienke, že ich ochránia pred negatívnymi silami, zlými duchmi a chorobami.

10 h

Čo hovorí olympijský víťaz na očkovanie športovcov a politické napätie okolo letnej olympiády? Pozrite/vypočujte si zaujímavý rozhovor.

12 h
ilustračná foto

Klientov a zamestnancov obecného zariadenia opatrovateľskej služby v Beluši zaočkovali prvou dávkou vakcíny proti COVID-19 zdravotníci z Ilavy.

5. máj

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mercedes vyletel zo zákruty. Na mieste, kde sa stala nehoda, osadili bicykel duchov.

2. máj

Ľudia berú zdravie na ľahkú váhu a sú málo informovaní o možných rizikách, tvrdí Oleksandr Olashyn.

4. máj

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Zraneného chlapca letecky transportovali do banskobystrickej nemocnice.

5. máj

Už ste čítali?