Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Zvláštne hry osudu Daniela Diana

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať.

A dokázal.
Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch, zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku....
Daniel Dian (52)
Ako si spomínate na detstvo, ktoré ste prežili na Považí?
Narodil som sa v Púchove. Mama bola veľmi ťažko chorá, takže prvý rok môjho života som strávil v dojčenskom ústave v Martine, ešte rok života v Púchove s rodičmi, ktorí sa nútene presťahovali, pretože vtedajší systém „mal veľmi rád“ čestných a priamych ľudí, ako bol môj otec. Tým, že pracoval v školstve a nechcel sa vzdať svojho náboženského presvedčenia, bol neustále prekladaný. V Považskej Bystrici, kde bol pridelený učiť na gymnázium, som rástol 13 rokov do roku 1967. Vtedy sa otcovi podarilo po mnohých problémoch, ktoré súviseli stále s jeho presvedčením, dostať stabilizačný družstevný byt v Púchove. Tam sa naši odsťahovali. Navštevoval som tu i tri roky strednej všeobecnej vzdelávacej školy, zastihol ma tiež rok 1968, potom krušné obdobie normalizácie od roku 1971, ale to som už bol študentom na Teologickej fakulte v Bratislave. Primície som mal v Púchove. Boli zvláštne v tom, že kým moji spolužiaci mali slávnostnú primičnú hostinu, ja som ju nemohol mať, lebo v kultúrnom dome mal práve v ten deň zasadať okresný výbor KSS. Pri obede z mojej rodiny po primíciach bolo vrátane mňa a mojich rodičov na obede vo fare sedem ľudí. Ostatní príbuzní mali obed v paneláku, v byte mojich rodičov. V akých stiesnených priestoroch netreba hovoriť. Napriek tomu to boli pekné chvíle, rád si na ne spomínam.
Kde ste začínali?
Prvé časy kaplánky prišli po nejakom čase, zrejme to bolo istým spôsobom politické vydieranie. Mal som len dočasne dovolené zastupovať v Pruskom. Na konci môjho pôsobenia v Nitre (1978) nebohý biskup Pásztor, ktorý bol bývalým okresným dekanom v Považskej Bystrici, mi oznámil, že mi odoberajú štátny súhlas. Zhodou okolností som sa dostal do Považskej Bystrice za kaplána. Tam som zotrval desať mesiacov, takisto som prišiel o štátny súhlas. Poslali ma na dva mesiace do Papradna, potom som namiesto modrej knižky dostal povolávací rozkaz. Tri týždne som ležal na intenzívke vo vojenskej nemocnici v Brne, liečil som sa v Tatrách a konečne som dostal modrú knižku. Moje zdravotné postihnutie bolo vážne.
Stal som sa kaplánom na viac ako tri roky v Púchove. Po nich som dostal prvú farnosť a zatiaľ poslednú v Ostraticiach, kde som pôsobil deväť rokov. To boli roky, keď som bol zavalený prácou, ktorá nie celkom napĺňala moje predstavy. Bola to aktívna budovateľská práca – zanedbaný kostol, jeho generálna oprava zvnútra i zvonku, oprava kaplnky, stavba novej farskej budovy... V roku 1989 som začal spravovať ďalšiu neobsadenú farnosť v Rybanoch, takisto nasledovala oprava kostola.
V roku 1992 ste mali náhlu mozgovú príhodu. Ako ste sa vyrovnali so zdravotnými problémami?
Dalo by sa povedať, že došlo k preťatiu mojej činnosti. Nasledovalo liečenie na rehabilitačnej klinike v Bratislave a pre neustále sa zhoršujúci zdravotný stav som prešiel do invalidného dôchodku. Nemienil som sa s tým zmieriť, požiadal som vtedajšieho diecézneho biskupa kardinála Korca o povolenie na štúdium. Medzitým som stihol vyštudovať históriu na Katolíckej univerzite v Lubline a žurnalistiku. Malo to svoj význam - stal som sa šéfredaktorom Katolíckych novín, neskôr šéfredaktorom Duchovného pastiera – najstaršieho teologického periodika na Slovensku.
Prečo ste si vybrali práve univerzitu v Lubline?
Po roku 1990 bola to práve Lublinská katolícka univerzita, ktorá sa naplno otvorila študentom zo Slovenska. Veľká väčšina naozaj novej kňazskej inteligencie, obohatenej rôznymi akademickými, vedeckými titulmi vyrástla na tejto univerzite.
Tamojšia katolícka univerzita je prenesená jezuitská univerzita z Petrohradu, ktorú v roku 1918 boľševici zatvorili. Tam pretrvala celý komunizmus v Poľsku. Odborníci z tejto univerzity nám napríklad pomáhali budovať rádio Lumen. Zanietenou osobnosťou a veľkým priaznivcom i priateľom je prof. Zasempa, ktorý mal na starosti zahraničné styky. Každý, kto študoval na KULe, prešiel jeho rukami. Teším sa, že som mohol uňho robiť práce, aj obhajoby.
Samozrejme, že sa otvorili dvere aj západných univerzít, ale treba si uvedomiť, že nebolo možné, aby celá moja generácia, ja to nazývam stratená generácia v kňazstve, nemyslím v kňazskej službe, ale v socializme, mohla vyštudovať filozofiu, pedagogiku, právo, dejiny, žurnalistiku. Skončilo nás 38, lebo vtedy bol numerus clausus pre celé Slovensko. Všetci sme nemohli odísť na štúdium do Ríma.
V Bratislave sa vám začala otvárať cesta aj k pôsobeniu vo funkcii vysokoškolského pedagóga.
Odbor sociálnej náuky Cirkvi je teraz mojou doménou. Od histórie som sa dostal k oblasti sociálnej náuky, čo je dnes veľmi dôležitá, nielen vedná disciplína. Dalo by sa povedať sila morálnej teológie. Práce je dosť - pred rokom som bol zvolený do predsedníctva Slovenského syndikátu novinárov. S pomocou Božou sa všetko dá zvládnuť.
Ako sa novinárskym okom pozeráte na objektivitu dnešných žurnalistov?
Máme príliš silný bulvár a je veľmi ťažko určiť mantinely. Myslím si, že je veľmi dôležité ukázať aj to, že sú žurnalisti aj inej kategórie, nielen bulvárni, ktorí, žiaľbohu, u nás v poslednom čase majú navrch. Vidíme to nielen v televízii, ale aj v tlači. Tvoriť literatúru alebo písať v serióznom štýle je dnes veľmi ťažké. To hovoria aj kolegovia, - ak chcú prežiť, nie je to mysliteľné bez prímesi bulváru. Otázka znie, či sa dáme pohltiť bulvárom.
Ako vnímate advent?
Paradoxne to možno vyznie, no pre mňa je advent časom rozmýšľania o svojom živote. Nie čas prípravy na Vianoce, ako je to všade. Aj v období komercie, keď od polovice septembra nás obchodné domy strašia vianočnou výzdobou, pre mňa je advent zamyslením sa nad doterajším životom. Naozaj si myslím, že advent je symbolom, aby sme nič neuháňali, pretože chceme mať Vianoce bez prípravy, bez hlbšieho zamyslenia sa nad sebou. Otázkou je, prečo sú v tomto čase vianočné trhy, prečo to nie sú adventné trhy, prečo znejú vianočné piesne, prečo neznejú nádherné adventné. Veď už v minulosti mali hudobní skladatelia množstvo adventných skladieb a teraz sa nám advent odsunul do úzadia. Je to veľká škoda, pretože chceme niečo preskakovať. V živote sa nedá nič preskočiť. Aj dieťa môže prísť na svet po určitej etape.
Pôsobíte na poli ekumenizmu. Vysvetlili by ste tento pojem?
Ekuména zvlášť teraz silno rezonuje v pontifikáte nového pápeža. Je to zjednocovanie cirkví a táto cesta nie je jednoduchá. Viete, keď sa dvaja ľudia v manželskom živote pohádajú, niekedy býva cesta zmierenia dlhá. Rozdelenie je rozbitie rodiny a nevplýva pozitívne ani na deti. Chvalabohu, sú tu ľudia, ktorí sú veľmi zapálení preto, aby sa viedol dialóg, aby bol veľmi plodný. Preto sa konajú ekumenické pobožnosti, napríklad veľkopiatkovej pobožnosti všetkých cirkví v Košiciach sa zúčastňujú nielen kresťania, ale aj Židia, je to cesta vzájomného rozhovoru, vzájomného poznávania sa, odbúravania predsudkov. Ako novinár sa zúčastňujem stretnutí predstaviteľov rôznych cirkví na pôde Slovenského rozhlasu a je to ohromný zážitok.
Čo vás ovplyvnilo, že ste si vybrali kňazskú dráhu?
To je otázka, na ktorú nejestvuje jednoduchá odpoveď. Jednoducho ako mladý človek som v 17 rokoch prestal chodiť do kostola. U nás to nebolo povinné, ale vžité. Možno pod vplyvom toho, že sme mali nejaké základy filozofie, začal som rozmýšľať, či to má zmysel. Pol roka som dokázal štrajkovať, ale nezostal som len v rovine – prestal som a dosť. Začal som hľadať, čítať, priznám sa, že som si vtedy prečítal aj základy marxizmu-leninizmu, aj časti filozofických diel Tomáša Akvinského. Mnohým veciam som nerozumel. Musel som si pýtať radu, vysvetlenie. Hoci k filozofii nemám hlboký vzťah, skôr normálny, vyštudoval som najskôr filozofiu na teológii, až potom som mohol pokračovať v teologických štúdiách. Dalo mi to veľa, naučil som sa zvažovať a pýtať sa na zmysel života. Priznám sa, mal som pokušenie študovať medicínu, aj predpoklady dostať sa na ňu, ale ťahalo ma do kňazskej oblasti. Vyštudoval som teológiu a naplnilo sa i to, čo vždy bolo mojou túžbou - vedieť sa podeliť s druhými, čo sám získam. Je to krásne, keď som odchádzal od mojich študentov diaľkárov a mali veľmi veľa otázok.
Vo svojom živote ste veľa študovali. Aké je to vyučovať a skúšať?
Študentov teraz čakajú skúšky, mňa utrpenie skúšať. Možno som niečo zdedil aj od otca, veď on bol vynikajúcim pedagógom, latinárom, vyštudoval chémiu a obdivoval som jeho jazykovú zdatnosť. Ovládal osem rečí, ja som sa dostal zhruba do polovice. Na SVŠke sme mali povinne ruštinu, potom nemčinu, francúzštinu a latinčinu, na teológii som pričuchol ku gréčtine a arabčine. Je dobré, ak človek môže získavať rozhľad aj z cudzojazyčnej literatúry.
Dostali ste sa aj k dnes populárnej angličtine?
Angličtina mi nikdy nebola sympatická, neviem prečo. Otec ma neustále na ňu nahováral. Dnes banujem, ale dohovorím sa vďaka nemčine, francúzštine či ruštine.
Napriek všetkému, že dnes učíte sociálnu náuku, nevzdali ste sa lásky k histórii.
Dodnes pokladám za svoje osobné heslo, že veľkú históriu vždy tvoria drobní ľudia. Nemyslím si, že históriu písal iba Napoleon, históriu písali jeho vojaci, ktorí padali. Aj v regiónoch, kde som pôsobil, som vydal viacero prác. Knižne som spracoval monografiu obce Ostratice. Momentálne pracujem na biografii preláta Palkoviča, pretože za 32 rokov, čo tam pôsobil, vstupoval do života Púchova i Považskej Bystrice.
Keď skúšate študentov, určite ich porovnávate so sebou. Akí sú dnešní študenti v porovnaní s časmi, keď ste študovali vy?
Celkom iste. My sme boli študenti knihy, oni internetu. Prvý zásadný rozdiel je v tom, že obzor majú väčší, ale netrúfam si povedať, že aj hlbší. Ja som študoval v čase, keď sa teologická literatúra nemohla vydávať. Sami sme si ju prepisovali na písacích strojoch. Vkladal som si sedem kópií, a tak za každú prepísanú knihu som získal šesť ďalších. Prepisovaním sme dostávali do seba veľa vedomostí. Dnešní študenti to majú jednoduchšie.
Vraciate sa do Púchova k známym alebo k rodine?
Vraciavam sa tam, naposledy som navštívil Považie v novembri. Veľmi rád sledujem miestne noviny, aj keď idem cez „Považskú“ si kúpim regionálne noviny.
Ktoré osobnosti z Považia boli pre vás najvýraznejšie?
Aj Považská Bystrica, aj Púchov mali svojich ľudí, ktorí si zaslúžia pozornosť. Nemusia vždy byť len prominenti, ale jednoduchí ľudia, ktorí zanechali nejakú stopu. Spomínam si na organistu Harvánka, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou duchovného života. Jeho život nebol tiež ľahký. S láskou si spomínam na túto rodinu, ktorá stmeľovala nielen v kostole. Odprevádzal drvivú väčšinu ľudí, a to dokáže len veľký človek. Ja som si od pána Harvánka osvojil, že vždy sa snažil byť osobný, citový...
Spomeniem ešte osobnosť dekana Bergendiho, ktorí sa vo vojnových časoch rozhodol s veriacimi rozšíriť kostol. Ďalšia osobnosť, ktorá kostolu vdýchla modernú dušu - akademický maliar Mašáni z Nitry. Obraz Zvestovanie prekryli, lebo sa im neľúbil. Neviem sa s tým stotožniť. Mal svoj jemný, ale predsa kubistický smer v maľbe, ale jeho freska za hlavným oltárom je monumentálnym dielom a významne zasiahol do dejín umenia v tomto mesta. Takisto Hložníkova raná tvorba na oknách kostola.
Vaše terajšie pôsobenie?
Nemám svoju farnosť, som všade, kde treba. Moje kňazstvo nevisí na klinci, každý deň som v činnej službe. Viac-menej mám na starosti mediálnu stránku v Cirkvi a rôzne pomerne dosť časovo náročné akcie ako návštevu pápeža, či eucharistický kongres – a priznám sa, vytvoriť štáb ľudí, zaangažovať celé mesto, je veľmi náročné. Bezsenných nocí a vyčerpávajúcich dní bolo nesmierne veľa a priznám sa, keď Svätý Otec odišiel z tribúny, sadol som si a nevedel som sa postaviť na nohy - všetko vtedy na mňa padlo! Ten pocit je neopísateľný.
Máte popri svojom aktívnom živote čas aj na koníčky?
Mojím najväčším koníčkom je čítanie. Vydržím čítať aj do jednej v noci, hoci vstávam o trišvrte na päť. Občas príde „absťák“, vtedy spím dlhšie a „dobijem baterky“.
Aké sú vaše spomienky na Považie?
Kedykoľvek prídem do Považskej Bystrice alebo do Púchova, vždy mám pred sebou obraz týchto miest, ako si ich pamätám z detstva a študentských čias. Spomínam si na Považskú Bystricu s jej chudobným námestím, ktorému dominoval kostol. Teraz ho vnímam ako moderné, ale ideológiou veľmi silne spotvorené námestie, zvlášť panelák, ktorý musel byť predsunutý pred kostol. Takisto námestie v Púchove vnímam ako architektonicky „strašné“, ale to isté by sa dalo hovoriť aj o Topoľčanoch, Dunajskej Strede, Bánovciach nad Bebravou, Nitre, a nakoniec aj Bratislave... Z pohľadu človeka, ktorý študoval históriu, ma to veľmi trápi. Na druhej strane nemôžem si nevšimnúť modernizáciu týchto miest a nadobúdanie inej tváre, než mali v 80. rokoch, keď som pôsobil ako kaplán v Považskej Bystrici alebo v Púchove.
Kde trávite dovolenku?
Čo je to dovolenka? Ak mám byť úprimný, uprednostňujem poznávacie zájazdy a milujem Rím. Po kongrese som si dovolil luxus a išiel som na týždeň do Ríma. Znova som objavil niečo, aj keď som tam bol 72 krát. Roky som si sľuboval, že zájdem do baziliky sv. Vavrinca a konečne sa mi to podarilo. Navštívil som najznámejší rímsky cintorín Campo Veramo a neobišiel som Florenciu a milovanú Padovu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Keď štúdium (za)baví
  4. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  5. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  6. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  6. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  7. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  8. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 25 320
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 23 225
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 869
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 430
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 618
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 543
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 132
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 883
  9. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 785
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 7 652
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Premiér: Minister školstva má naplánovať, ako vrátiť deti do škôl od 7. decembra

Premiér chce, aby systém následne mohol fungovať aj v ďalších mesiacoch.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Premiér: Od plánu plošného testovania budúci víkend sa zatiaľ upúšťa

Zdá sa, že celoplošné testovanie cez mikulášsky víkend nebude.

Premiér Igor Matovič.

Situácia v bystrickej nemocnici je vyhrotená, v karanténe je 53 pracovníkov

V Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Považskej Bystrici je momentálne vyhrotená situácia, v karanténe je aktuálne 53 pracovníkov.

Najrýchlejší poštár. Holuby ohrozujú dravce, hovorí Luhový

Poštový holub bol v minulosti najrýchlejším prostriedkom na prenos správ. Teraz sa využíva najmä na športové účely. Úspechy dosahuje MIROSLAV LUHOVÝ z Púchova.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

Demänovská dolina už nevládze, na petíciu nie je neskoro

Nestíha elektrika, už ani zdroje pitnej vody.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Už ste čítali?