Najkrajšie Vianoce

muža Paľka spolu s deťmi, ktoré sa hrali vo vedľajšej izbe pod vianočným stromčekom.
Bol 24. december, Štedrý deň. Bolo už neskoro poobede, a do mesta sa začala vkrádať tma, čas, kedy sa rozsvietia všetky stromčeky, čas, kedy všetci zasadnú k štedrovečernému stolu a zahrejú sa aj tie najchladnejšie srdcia na svete. A otecka stále nikde. Na stole už bola pripravená štedrá večera, keď z izby pribehli Karolko a Janka. „Mamička, kde je otecko, kedy bude večera a darčeky,“ opýtali sa deti skoro dvojhlasne.
Mamička im nevedela odpovedať, ale s úsmevom, ktorý vedia vyčariť iba mamy, ktorý poteší aj v tie najhoršie časy, povedala: „Otecko príde o chvíľu a s ním aj duch vianoc, ktorý keď chodí na poslednú chvíľu, vždy nosí tie najkrajšie prekvapenia.“ Ďeťom táto odpoveď stačila a opäť sa pobrali hrať pod stromček.
Helena zasa pristúpila k oknu a rozmýšľala. „Čo bude s nami, ako vyžijeme, mňa po materskej nechcú zobrať nikde do práce, a to už skúšam pol roka a Paľko ten už štyri mesiace nedostal výplatu, tak dúfam že dnes, keď je ten deň zázrakov, tie peniaze dostane.“
Skoro jej vypadla prvá slza, keď uvidela, že sa cez parkovisko pomedzi autá prediera nejaký muž s obrovskou taškou. Tu jej v srdci svitla nádej, že je to jej Paľko. Keď podišiel bližšie, od radosti vykríkla: „Deti, otecko ide!“ Deti pribehli k oknu ako blesk a spolu s mamičkou mu začali mávať. Otecko ich uvidel, zamával im a zmizol vo vchode paneláku.
Všetci traja netrpezlivo čakali pri dverách kedy už príde.
Otvorili sa dvere a v nich stál otecko.Všetkých najskôr vyobjímal a potom pristúpil k obrovskej taške, ktorú začali deti skúmať zvonku. A hneď sa pýtali, čo v nej je, keď sa ju pokúšali otvoriť. „Počkajte, chvíľku ju neotvárajte, tá taška je čarovná. Dnes ma navštívil duch Vianoc a daroval mi túto tašku. A povedal mi, aby som ju otvoril, až keď budeme všetci spolu.“
Otvoril tašku a vytiahol z nej nádhernú bábiku. „Tak toto je pre teba, Janka.“ „Ďakujem, otecko, tá je nádherná, takú som vždy chcela,“ a dala mu pusu na líčko.
Zasa ponoril ruku do tašky a vytiahol z nej nadherné červené Ferrari. „Toto je zasa pre teba, Karolko.“ „To je nádherné. Ďakujem, otecko,“ a dal mu tiež pusu na líčko.
„A ešte tu mám čosi pre mamičku,“ a zasa siahol do tašky. Vytiahol z nej veľké nadherné zdobené perníkové srdce s venovaním ,,Ľúbim ťa“. Helena ho objala: ,,Aj ja ťa veľmi ľúbim.“ Po chvíľke tohto dojatia si spomenula: „Ale my nemáme pre teba nič.“
„Vy ste pre mňa moje najkrajšie darčeky, to že sme všetci spolu,“ odpovedal dojato. A všetkých troch naraz objal. Po chvíľke zasa siahol do tašky a vytiahol z nej nádhernú hviezdu.
Všetci sa pobrali do obývačky. Zobral Janku na plecia, a tá zavesila hviezdu na samý vrcholec stromčeka. Pavol si privinul k sebe manželku a prezradil jej: „Dnes som dostal tie peniaze a od nového roka ma zobrali do jednej firmy robiť vedúceho prevádzky.“ Helena sa k nemu ešte viac pritisla a spolu sa pozerali, ako svieti vianočný stromček i očká ich detí, ktorí sa hrali pod stromčekom.
A poviem vám, že práve teraz túto rodinu navštívil duch Vianoc. Niekedy prichádza na poslednú chvíľu, ale vždy príde a prekvapí . Tak konečne prišli Vianoce.