Diamantoví jubilanti Janíčkovci

Lúky - Poslanci obecného zastupiteľstva schválili odovzdanie Pamätnej medaily ako prvému Karolovi Janíčkovi, občanovi obce Lúky. Rozhodli tak pri pripomenutí si jeho diamantovej svadby s manželkou Slávkou, k 60. výročiu spoločného života.
„Ste živými pamätníkmi, ste košatí vekom i múdrosťou. V brázde života lemovanom zeleňou a kvetmi, ktoré ste statočnou prácou vypestovali okolo vášho rodinného domu, za spoločne prežitými šesťdesiatimi rokmi sú všetky vaše snahy, radosti a starosti. Vaše úsilie, ktorého plody patria nielen Vám a vašim najbližším, ale aj celej našej obci a spoločnosti,“ prihovoril sa jubilantom v obradnej sieni starosta Jaroslav Túček.
Karol Janíček sa narodil v Lazoch pod Makytou, v časti Dubková. Celý život však prežil na Lúkach. Venoval sa najmä miestnemu divadlu, 45 rokov pracoval v ZPOZe, aktívne maľoval Pamätnú knihu obce Lúk. „Bavilo ma to,“ bola jeho odpoveď.
„Maľoval kulisy, „šmínkoval“ hercov, ja som bola tiež ochotníčka. Divadelníci sa dali dohromady hneď po fronte. Rada som hrávala. Nacvičili sme hry Verona, Mozoľovci, Junáci, Čachtická pani, Lampáš od Jiráska sme hrali 16-razy. Predstavili sme sa aj v Šumperku. Naše ochotnícke divadlo dohralo a skončilo umeleckú činnosť v 80. rokoch minulého storočia,“ pripomína jeho manželka.
„Čo ma teraz teší? Moc toho nie je, keby nohy slúžili. Tá zdravá neposlúcha, presilil som si ju, keď bola druhá zlomená. Spadol som z bicykla. Prial by som si v novom roku, aby sa mi to zhojilo a mohol som robiť okolo domu,“ hovorí 86-ročný jubilant. Chváli si, že vnučkin muž mu doniesol (vy)skoček, natrel si ešte boľavú zlomeninu a v noci to bolo badateľne dobre. „Neustojím na nohách, neposlúchajú. Mali sme robotu rozdelenú, teraz je všetko na manželke. Poodhadzovať sneh, porúbať drevo, triesky pripraviť.“ S manželkou sa spoznal ako so susedou. On býval na konci Dubkovej, ona na začiatku Lúk, čoby kameňom dohodil...
Karol Janíček pracoval ako aranžér v Makyte Púchov. Mal blízko nielen k divadlu, ale aj k bábkam. Spomína si na časy, keď chodil do obecnej školy, vyrobil bábkové divadlo pre žiakov. Nakoniec ich zhotovil trojo, aj vnučky sa s ním hrávali. V škôlke v Záriečí ho ešte majú. Rád hrával na husliach a ako to na dedine bývalo, jeden mal harmoniku, on husle, dali sa dohromady a bola zábava...