Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Šport ma očaril

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať.

A dokázal.
Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch, zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku....
Anton Lednický (49)
Kedy ste začali so športom?
Teraz si uvedomujem, že som začal v čase, keď som to vôbec nechápal ako športovanie. Odborne sa tomu hovorí spontánna pohybová činnosť, ale vtedy sme ju pokladali za prirodzenú súčasť nášho detstva: naháňali sme sa po dedine, resp. na paši za husami, kravami a ovcami. Odrazovú prípravu sme „trénovali“ pri preskakovaní potoka, koordinačný tréning bol súčasťou lozenia cez ploty, po stromoch a skalách alebo starých humnách a stohoch slamy. Vrhačské disciplíny boli súčasťou triafania kameňom, guľovačiek, ráňania ovocia zo stromov či hádzania „žabiek“ v potoku. Pravidelné bolo bicyklovanie, sánkovanie. Silovú prípravu nahrádzala práca doma – rúbanie dreva, práca na poli – motyka, kosa a iné pracovné nástroje boli náhradou za činky. Často sme hrávali vybíjanú, futbal s gumenou loptou, na ktorú sme sa poskladali. So sestrou som sa venoval aj „babskej“ činnosti – skákaniu cez švihadlo. To všetko samo o sebe z pohľadu športu ešte nič neznamenalo, ale uvedomujem si, že takto a v tomto období sa vytvoril základ, vďaka ktorému som športovanie považoval za zábavu. Pozitívne bolo, že rodičia nám na to všetko nechávali dosť voľného priestoru. Hovorím o tom podrobnejšie aj preto, že pri svojej terajšej práci sa stretávam s deťmi, ktorým chýba prirodzený vzťah k pohybu, čakajú, kedy im napr. sánkovačku zorganizujú rodičia; ak aj trénujú, nechcú ísť na preteky, boja sa súťažiť.
Kde ste so športom začínali?
Prvé vážne tréningy začali v 13 rokoch v ZDŠ v Domaniži. Po príchode učiteľa Š. Žibruňa, aktívneho hádzanára, sa začalo formovať školské družstvo. Prvý rok sme dieru do sveta neurobili (prvý zápas sme prehrali 21:3, to nezabudnem nikdy), ale boli tu prvé tréningy. Aj s odstupom času oceňujem všestrannosť prípravy – chodili sme na atletické preteky, na futbalové turnaje, cvičili sme gymnastiku.
Prvé športové úspechy?
Na Gymnáziu v Považskej Bystrici. V rámci vstupného testovania som zabehol 1000 metrov za 3:03 min. Telocvikár J. Nahálka mi navrhol, aby som šiel behať do oddielu ZVL, že to nie je zlý čas. Nebolo ma treba prehovárať a po krátkom tréningu u p. Uhlíka som zakotvil v skupine p. Majtána. V tomto období sa v oddieli formovala silná atletická generácia. Od mladších dorastencov sme v súťaži družstiev bývali víťazi, resp. medailisti na majstrovstvách Slovenska, v r. 1977 sme boli na treťom mieste na M-ČSSR. Individuálne som sa výraznejšie nepresadil: som strieborný medailista z majstrovstiev kraja (beh na 400 a 800 m), ako junior som sa zúčastnil M-ČSSR v Sušici (400 m), bežal som vo finále akademických majstrovstiev Slovenska (400 m).
Očaril vás šport natoľko, že sa mu chcete naplno venovať?
Nie, to môžem povedať jednoznačne. Rád som chodil na tréningy, i na preteky, boli sme dobrá partia, ale šport mal veľkú konkurenciu: umenie. Vďaka dobrej práci učiteľa ešte v základnej škole, p. Sádeckého, som chodil na výtvarný krúžok, ĽŠU–výtvarný a dokonca som si to namieril na Strednú umelecko–priemyselnú školu v Bratislave. Tam som sa pre nedostatok miesta nedostal a nasledovalo gymnázium. Naďalej som sa venoval kresleniu, ilustroval školský časopis a uverejnil prvé kreslené vtipy. Túžba po umení zvíťazila. Po prvom ročníku som si opäť podal prihlášku na SUPŠ-ku, tentoraz v Kremnici. Bol som prijatý na špecializáciu umelecké kováčstvo. Kto neskúsil, nevie, aký to je pocit, keď vám v rukách z kusa železa na kovadline rastie kovová postava. Keď z tenkého plechu medi vaším tepaním vystupuje reliéf. A hlavne, aký to je pocit, keď vám skoro hotový kus zhorí vo vyhni, lebo už ste rozmýšľali nad ďalšími krokmi! Uvažoval som, že so športovaním skončím. Po maturite bola predo mnou dilema – kam ďalej? Skúsim to na Fakulte telesnej výchovy a športu.
Pôsobíte na katedre atletiky. Je vám bližšia atletika alebo futbal?
Od začiatku pôsobenia na FTVŠ som na katedre atletiky. A atletika mi je bližšia ako ktorýkoľvek iný šport. Napriek tomu, že si rád zaplávam, rád chodím na lyžovačky, na ktorých som robieval aj inštruktora, idem na kolieskové korčule, občas na bicykli, atletika víťazí. Je paradoxné, že pri futbale, ktorý som nejak osobitne neobľuboval, som strávil osem rokov ako kondičný tréner mládežníckych mužstiev ŠK Slovan. Pracoval som na „kondičke“ i správnej technike behu viacerých známych hráčov, ktorí hrajú v prvej lige, resp. v zahraničí. Obohatila ma spolupráca s viacerými trénermi, napr. s I. Hrdličkom. Futbal som vždy vnímal z pohľadu atletickej prípravy a teda aj publikácie, ktoré som písal, či metodická videokazeta na ktorej som pracoval, sú takto zamerané.
Často sa o športovcoch hovorí, že ich okrem športu nič nezaujíma a často podceňujú štúdium.
Sú aj také prípady, ako hovoríte, ale nezovšeobňoval by som to. Veľa mojich priateľov – športovcov pôsobí na vysokých školách rôzneho smeru ako profesori, vo firmách na významných miestach. Po štátniciach ma oslovila katedra atletiky a ísť študovať na Centrálny inštitút telesnej kultúry v Moskve, neváhal som. Po nútenej ročnej pauze na vojne v Tachove som na tri roky odišiel do Moskvy. Po návrate som sa plne venoval pedagogickej i vedeckej práci: viac ako sto publikovaných prác, z toho dve monografie, účasť na konferenciách doma i v zahraničí. Po r. 1989 som bol zvolený za študijného prodekana, člena vedeckej rady FTVŠ UK, akreditačnej komisie MŠ SR, pracujem ako atletický rozhodca i na zahraničných pretekoch, 4 roky som bol členom výboru Olympijského klubu Bratislava. A nedávno som na vedeckú radu fakulty odovzdal habilitačnú prácu.
Umenie zostalo bokom?
Nie celkom. Aj počas štúdia v ašpirantúre som maľoval postery na obhajobu, venoval som sa kreslenému humoru. Čoraz viac som sa venoval fotografii. Cez leto som brigádoval v P. Bystrici na propagačnom oddelení, chodieval som na výstup mládeže na Rysy, kde som tiež maľoval. Po návrate do Bratislavy som v Galérii Smena mal ďalšiu výstavu kresleného humoru, stal som sa členom klubu bratislavských karikaturistov.
Vráťme sa ku športu. Keď porovnáte vzťah mládeže k športu teraz a pred dvadsiatimi rokmi – zmenil sa?
Zmenili sa spoločenské podmienky a je zákonité, že sa mení aj vzťah detí k rôznym činnostiam, nielen k pohybovým aktivitám. Teraz je možno väčšou samozrejmosťou počítač, ako bola pre nás televízia. Vytratili sa školské súťaže, na ktorých vyrastalo veľa dobrých športovcov. Učitelia telesnej výchovy sú v škole často poverení inými úlohami a na skutočnú pedagogickú prácu im nezostáva čas. Tak deti strácajú vzory, ako sme ich mali my. Zvýšená kriminalita bráni rodičom púšťať deti na krúžky a zlé stravovacie návyky spôsobujú, že populácia naberá na hmotnosti. Pri testovaní uchádzačov do športových tried často zistíme, že ich výsledky sú slabšie, ako boli výsledky bežnej populácie pred 10 rokmi. Teda detí, ktoré nešportovali a ani neuvažovali o vstupe do športovej triedy. A to je fakt, ktorý by mal v spoločnosti zarezonovať. Treba si uvedomiť, že prevencia pred chorobami, nech je akokoľvek drahá, je vždy lacnejšia ako liečenie chorých.
Vraj úroveň vedomostí v školách všeobecne klesá. Klesá aj telesná zdatnosť detí?
O úrovni vedomostí sa zodpovedne vyjadriť nemôžem, ale o úrovni telesnej zdatnosti na ilustráciu spomeniem výber do futbalovej triedy pod patronátom ŠK Slovan. Na hlavnom štadióne bolo množstvo mladých nadšencov. Ich počet presahoval často stovku a vyberali sme približne jednu štvrtinu. Posledné testovanie do 20-člennej triedy sme robili z 25 uchádzačov! Dá sa ešte hovoriť o výbere? Šport sa stáva pre mnohé rodiny finančne nedostupný. Platia sa prenájmy za športoviská, rodičia často kupujú celú športovú výstroj, prispievajú na dopravu, platia členské. Takto je veľa detí vyradených z prirodzeného výberu a takto prichádzame o talenty. Ďalším negatívnym prvkom je skutočnosť, že veľa rodičov, ktorí na to majú a platia, zákonite chcú vidieť svoje dieťa v základnej zostave. Bez ohľadu na jeho výkonnosť.
Šport vraj spája ľudí. Ako to vnímate vy?
Súhlasím s týmto tvrdením. Šport je zrozumiteľný a ľahko pochopiteľný jazyk. Pri turistických vychádzkach, korčuľovaní sa alebo pri ľahkom kluse v parku najdu spoločnú reč ľudia, ktorí sa nepoznajú a možno by nikdy nenadviazali rozhovor. Žiaľ, šport často spája aj ľudí, ktorí ho zneužívajú. Anonymita v dave uvoľňuje priechod takému konaniu, aké by dotyčný sám nikdy nevykonal.
Od futbalu ste prešli k futsalu. Oslovuje vás viac sálový alebo klasický futbal?
V Slovane som skončil v období, keď nastali problémy s plnením uzavretých dohôd. Práve v tom čase ma oslovil tréner popredného slovenského futsalového mužstva Slovmatic, p. Kollár, s ponukou na spoluprácu. Treba povedať, že obidva športy majú svoje čaro.
Venujete sa športu aj teoreticky, píšete o ňom. Je šport vedou?
Šport je vedou a mimoriadne náročnou. Pracujete s ľuďmi, ktorí sa snažia dosiahnuť úspechy, a nie je možné s nimi bezhlavo experimentovať. Príspevky metodického alebo vedeckého charakteru by mali vychádzať z praxe a zovšeobecnením získaných poznatkov vytvárať predpoklady na efektívnejší tréningový proces. Príspevky, ktoré som publikoval, vždy vychádzali z konkrétnych meraní športovcov, metodické odporúčania vychádzali z overených postupov.
Keby ste mohli rozhodnúť, založili by ste ministerstvo športu? Ak áno, chceli by ste byť ministrom športu?
Neviem posúdiť, či je potrebné takéto ministerstvo. Keď vidím, čo sa deje vo vrcholovej politike, som naklonený povedať nie. Veď z peňazí, ktoré by mali ísť do športu, by bolo treba zaplatiť ministra, jeho bavorák, celú suitu nepotrebných úradníkov a obávam sa, či by ešte niečo zostalo aj na športovanie.
Dnes už nemáte dvadsať, ale športovanie ste nezanechali. Aké sú vaše najčastejšie športové aktivity?
Športu sa venujem už len rekreačne. Na hodinách atletiky a na tréningoch treba nielen vysvetliť, ale aj urobiť praktickú ukážku, takže sa musím udržiavať ako–tak v kondícii. Okrem ľahkého klusu je to cez leto plávanie, v zime lyžovanie, ale už nie také extrémy ako kedysi 55 km na bežkách na Bielej stope SNP. Rád chodím na kolieskové korčule, od ktorých ma neodradila ani zodratá noha po páde. Pri nich je výhoda, že netrpia kĺby a chrbtica pri došľape na podložku. S dcérou, ktorá tancuje, občas zájdeme do gymnastickej telocvične o.i. zaskákať si na trampolíne a so synom, jachtárom zas do posilňovne. Tam sa však viac venujem ukážkam ako naťahovaniu sa so železom.
Aké zranenia sprevádzali vašu športovú kariéru? Dá sa im vôbec pri športovaní vyhnúť?
Zraneniu sa pri športovaní v podstate nedá vyhnúť. Dokonca aj pri volejbale, ktorý je bez kontaktu súperov, dochádza ku zraneniam. Pri bežeckých pretekoch nepracujú len dolné, ale aj horné končatiny, takže som absolvoval aj nejaké pády. Pomerne časté bolo vyvrtnutie členku a pri ukážkach na futbalovom tréningu som si natrhol stehnový sval. Ale to sú bežné zranenia, ktoré nemajú negatívny dopad na celkový zdravotný stav.
Mnoho manažérov dnes často relaxuje pri tenise či golfe. Ako relaxuje športovec ako vy? Pri písaní kníh a skrípt pre študentov?
Písanie skrípt a príspevkov nie je veľký relax. Tam človek musí vážiť slová, aby jeho myšlienky boli zrozumiteľné a zároveň pomohli tomu, kto ich bude čítať. Takže medzi relax skôr zaraďujem iné činnosti. Okrem rekreačných pohybových aktivít sú to prechádzky po Bratislave a jej okolí s fotoaparátom na pleci. Snažím sa zachytiť netradičné situácie v meste, pozrieť sa naň trochu inak, ako si ľudia zvykli. Občas sa ešte zúčastním výstavy kresleného humoru a venujem sa aj reklamnej a propagačnej práci, napr. vo forme vytvorenia loga, vývesného štítu alebo informačného systému.
Čo znamená vás výtvarný prejav? Podpísali ste sa ako autor pod emblém SOV...
Výtvarná práca a práca na reklame ma nútia zapájať do činnosti aj iné mozgové závity, ako je to nevyhnutné na fakulte. Tvorba loga, kresleného vtipu vyžaduje pohľad s určitým odstupom. Pri inštalácii reklamy sa vždy naskytnú situácie, s ktorými ste nepočítali a treba ich na mieste vyriešiť. Samozrejme, poteší to, keď sa podarí taká vec, ako vyhrať hlasovanie delegátov ustanovujúceho zhromaždenia na logo SOV a vidieť svoju prácu napr. aj v sídle Medzinárodného olympijského výboru.
Pochádzate z Malých Ledníc. Často sa sem vraciate?
Je to niekoľkokrát v roku. Býva tu mamka, brat i sestra, takže stále je s kým sa stretať. Zostali tu aj nejakí kamaráti z detstva, aj stretnutie s nimi poteší. Bolo pre mňa cťou, že som mal možnosť na základe starej pečate z r. 1328 navrhnúť erb i zástavu obce, ktoré boli oficiálne zaregistrované heraldickou komisiou MV SR. Nachádzam tu aj veľa námetov na fotografovanie. Buď priamo v dedine alebo v okolitej prírode.
Čo sa na vašom rodnom kraji najviac zmenilo?
Najviac asi to, že tam stretávam čoraz viac cudzích ľudí. Cudzích samozrejme pre mňa, lebo niekto mi zostal v pamäti ako dieťa a zrazu sa chystá na svadbu. Mládež sa už nehrá na vojakov, indiánov, ale sedí s prehrávačom na ušiach. Zanikla malotriedka, ktorá bola zdrojom kultúry v obci. Zmizli štýlové mosty cez potok a nahradili ich betónové platne, zrušili sa autobusové spoje a veľa ľudí je bez práce. Hory zarástli kríkmi a nasťahovali sa do nich medvede, stratili sme pekné atletické preteky Veľká cena Malých Ledníc, našťastie dodržiava sa tradícia „zavlačovania na Dzura“. A čo ma teší, zostalo priateľstvo ľudí, s ktorými som si rozumel.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Asi to nie je moja zásluha, ale to, že som mal šťastie na dobrých ľudi. Doma v rodine, na všetkých stupňoch škôl i v bežnom živote.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  7. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  8. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 557
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 725
  3. Aká je chémia vôní 11 984
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 730
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 617
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 187
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 677
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 455
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 957
  10. Bývanie v meste predlžuje život 7 658
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Včera zasadal krízový štáb

Mimoriadne zasadal spoločný krízový štáb okresov Považská Bystrica a Púchov.

Bitka a krv na ľade počas tréningu. S Řepíkom sme neverili vlastným očiam, spomína Mário Bližňák

Ako 17-ročný nastúpil proti Michalovi Handzušovi. V drese Vancouveru odohral šesť zápasov a strelil jeden gól. Po návrate do Európy zažil výbornú sezónu v Sparte Praha a striebro z majstrovstiev sveta. Pred rokom Mário Bližňák ukončil hokejovú kariéru.

Mário Bližňák.
NATÍVNA INFORMÁCIA

Časové predplatné lístky šetria čas i peniaze

Novinku spúšťa Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci s dopravcami SAD Trenčín a SAD Prievidza už od 13. decembra 2020.

Radnica má záujem vybudovať cyklotrasu do miestnej časti Prejta

Dubnická samospráva už niekoľko rokov deklaruje svoj záujem vybudovať cyklotrasu do miestnej časti Prejta.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Už ste čítali?