Malí sa tešia z každoročnej bielej snehovej nádielky, lebo budú môcť oprášiť svoje sánky a lyže, študenti sa tešia na dni voľna, budú môcť odhodiť svoju školskú tašku do najtemnejšieho kúta svojej izby a dospelí len ticho vzdychajú nad tým, ako ich bankové konto opäť utrpí ťažkú ranu.
Ja som december prežívala viac-menej tradične. Začiatkom mesiaca som začala, tak ako po iné roky, svoje každoročné vyjedanie mikulášskych balíčkov, poctivo „vyzbieraných“ od všetkých členov rodiny. Uprostred mesiaca sa ruch a zhon a nepokoj začali stupňovať. Rukami rukatými prešli kvantá čistiacich prostriedkov na okná, dvere, nábytok a keby mal každý ešte o dve ruky naviac, týždeň pred Vianocami by to nestačilo. Prášili sa koberce a vymetali sa kúty, kde už nebolo ani chýru po prachu a špine. Nervozita stúpla a pot na čelo vystúpil pri otázke:„Aký darček mám kúpiť mame, otcovi a sestre?“ Neviem, či zvyk je železná košeľa alebo je to pre nás ľudí jednoduchšie, no v našom uponáhľanom živote a materialistickom svete sme sa „naučili“ svoju lásku prejavovať darmi vyčísliteľnej hodnoty a akosi sme zabudli na skutočného ducha Vianoc.
A predsa sa aj v tomto zhone „našlo“ pár iných, skutočných vianočných dní, keď sa čas na chvíľu spomalil a spontánna radosť všetkých generácií pohladila dušu aktérov. A že takáto radosť vie vykúzliť iskričky v očiach malých i dospelých, som sa ako členka Divadielka Výzva, ktoré dlhé roky vedie PhDr. Ľubica Juríčková, presvedčila hneď niekoľkokrát.
Už dvanásť rokov navštevujú začiatkom decembra účinkujúci Divadielka Výzva Detský domov v Klobušiciach. Vždy ich privítajú rozžiarené oči a usmiate tváre detí, ktorým sa nedostáva rodičovského pohladenia a dokáže ich potešiť každá pozornosť. Program plný piesní, hier, krátkych scénok a vianočných básní ani tento rok nesklamal ich očakávania. Deti sa najviac zabávali na krátkej rozprávočke s názvom Chichôtka, bavili sa na pažravosti princa Makaróna z Pupkandie a na vynaliezavosti Miška Friška. V závere programu sa osmelili a zaspievali si spolu s divadelníkmi. A potom... o malú chvíľočku, ich prišiel navštíviť Mikuláš, anjel i čertík. Za krátku básničku, pesničku alebo tanček dostali sladký balíček. Deti sa radovali i z hračiek, ktoré im priniesli členovia divadielka. Veď ktoré dieťa by sa nepotešilo autíčku, bábike, knižke alebo plyšovému medvedíkovi?
No ani my sme neobišli naprázdno. Čakali na nás sladké koláčiky a všakovaké dobroty. A potom sme sa s novými kamarátmi vytancovali na diskotéke. A ticho ďakovali, že máme také šťastie a milujúcich rodičov.
„Posielam pozdrav šedinám a vráskam, tváram, na ktoré riadky písal čas...“
O pár dní neskôr - 16. decembra Divadielko Výzva zavítalo i do Domova dôchodcov na sídlisku SNP. Aj tu divadelníci predviedli svoj kultúrny program, pásmo vtipných scénok a piesní, ktoré starých ľudí chytili za srdce a mnohých dojali k slzám.
Viem, že dať radosť a šťastie, hoci na krátku chvíľu, známym i neznámym, malým či veľkým, je tým najkrajším darom. A nemalo by byť len darom vianočným.
Stretnutie generácií
Pod týmto názvom dlhé roky organizuje Divadielko Výzva pred vianočnými sviatkami i stretnutie študentov, rodičov, starých rodičov a učiteľov. Inak to nebolo ani tento rok. 20. decembra sa vestibul gymnázia zaplnil do posledného miestočka. Účasť bola veľká, veď kto by sa neprišiel pozrieť na svoju dcéru, vnučku, syna alebo študenta?
Netradičná forma vystúpenia účinkujúcich - s piesňami, básňami i krátkymi scénkami vyčarovala naozajstné vianočné pocity - pokoj v duši a pohodu. Atmosféru dotvorila i originálna výzdoba a slávnostne prestreté stoly. A v prítmí blikajúce svetlo sviečok. V celej budove rozvoniavali úžasné moravské koláče, čerstvé oblátky, voňavá káva a horúci čaj. V programe dostali priestor predviesť sa všetky vekové kategórie – od primánov až po najväčších štvrtákov. O šiestej hodine večer hlasy utíchli, svetlá sa zhasli a na scénu vyšiel prvý účinkujúci.
V časti s názvom Naša generácia a tí skôr narodení sa študenti prihovárali svojim mamám, otcom, starým rodičom, ktorí dojatí udržali slzy naozaj len na krajíčku.
V druhej časti Študentské pastorále predstavili divadelníci kúsok zo seba. Zahrali a zaspievali obľúbené piesne, niektoré aj z vlastnej tvorby, predviedli humornú scénku a recitovali verše.
Na záver „prišli“ Vianoce. Na scéne pobehovali malí anjelici a tí veľkí zaspievali zopár krásnych piesní.
Napokon sme si všetci spoločne pri vianočnom stromčeku zaspievali Tichú noc.
S prítomnými sa rozlúčila aj režisérka celého projektu Ľ. Juríčková. A o tom, že sa do divadielka radi vracajú i jeho bývalí členovia, svedčí aj prítomnosť Tomáša Bořutu, študenta prvého ročníka na vysokej škole. Tomášovi sme všetci vďační za pomoc pri organizácii a réžii programu.
Autor: Ľubica Mieresová
