Spokojný nový rok, pán primátor!

to, ako prezident združenia, chcem zaujať k téme stanovisko.
Po uverejnení tejto informácie mnoho obyvateľov Púchova zostalo zaskočených. Zaskočení zostali z tej neuveriteľnej sumy a zo spôsobu, akým je naše mesto opäť raz cez primátora Michalca negatívne prezentované po celom Slovensku. Ozývali sa mi aj známi z iných miest. Jedni rozhorčení, iní pobavení, so škodoradosťou konštatovali, čo to v tom Púchove máme za primátora. Ťažko sa mi reagovalo, lebo to, za čo hlasovala väčšina poslancov, je vskutku nehoráznosť.
Otázka, ktorú si teda kladú mnohí, je „za čo je toho polmilióna?”. Zo zainteresovaných sa snažil dôvod objasniť šéf „nezávislých púchovských médií“, poslanec Rado Varga, ktorý zrejme ako jediný z poslancov mestského zastupiteľstva (podľa jeho slov) vedel, o akej odmene hlasuje: „Ja som si to vyrátal podľa jednoduchého vzorca a vyšlo mi, že je to cez 450-tisíc korún,“ povedal. Odmenu odhlasoval „za primátorovu osobnú angažovanosť pri získavaní investícií“. Na moju otázku, aby tie významné investície konkretizoval, odpovedal, že „primátor si odmenu zaslúži za vývoj rokovania s obchodným reťazcom Kaufland, kedy sa neuspokojil s prvou cenovou ponukou“. Poslanec mestského zastupiteľstva pán Jankura, ktorý túto odmenu v maximálnej možnej výške, tak ako i minulý rok, opäť navrhol, a ktorý by nám občanom mal vysvetliť pohnútky, ktoré ho ku navrhnutiu polmi­liónovej odmeny viedli, mlčí. Primátor Michalec prostredníctvom púchovských médií, ktorých rozpočet je cez dva milióny slovenských korún, dookola opakuje, čo všetko pre mesto robí, ako všetok svoj čas venuje práci pre blaho Púchova a jeho občanov, a preto si aj tú odmenu predsa zaslúži, ako naznačil v špeciálnom vydaní Púchovského magazínu tesne pred Vianocami, kde ho podporil aj viceprimátor Kmošena (s „biednou“ odmenou tridsaťtisíc).
Obľúbenou formulkou pána primátora sú hlavne „chodníky a cesty”, ktoré buduje a rekonštruuje z mestského rozpočtu, čiže z peňazí, ktoré mesto vyberie od nás, občanov. Ďalšou pýchou nášho otca mesta sú detské ihriská a kruhové objazdy, kde tak rád strihá svoje obľúbené cieľové pásky a snaží sa vzbudiť dojem, že je to on, kto tieto projekty pre mesto vyčaril. Výkladnou skriňou výnimočných investícií v Púchove má byť i plánovaný nový kultúrny dom z úverových zdrojov, či ďalšia úverová megaakcia pána primátora – pešia zóna na Moyzesovej ulici. Nesmiernym manažérskym počinom Michalca sú aj predaje lukratívnych mestských pozemkov obchodným reťazcom. Avšak, ono je to trochu inak. Všetky spomenuté aktivity, ktorými sa primátor Michalec chváli, sú iba úplne obyčajnou náplňou jeho každodennej práce, ktorú musí zvládnuť každý priemerný manažér. Rozdeľovať milióny z mestského rozpočtu na chodníky, cesty, kultúrne domy a ihriská je bezpochyby veľká zodpovednosť, a za tú je primátor Michalec slušne odmeňovaný (zhruba 80 tisíc Sk mesačne). Akákoľvek odmena, ktorú dostane naviac, však musí byť krytá aktivitami, ktoré sú nad rámec jeho každodenných pracovných povinností zamestnanca. A pán primátor Michalec je zamestnancom Mesta Púchov a všetkých jeho občanov, ktorí sa poskladali na jeho vianočný polmiliónový darček.
Na zamyslenie sú aj výroky primátora Michalca i viceprimátora Kmošenu, podľa ktorých títo dobrodinci svoje odmeny vlastne spätne prerozdelia občanom mesta formou dobrovoľných príspevkov rôznym inštitúciám. Ale, ak idú ich odmeny späť občanom mesta, prečo ich priamo nepridelí Mesto Púchov? Prečo sa používa takáto okľuka?
Členovia a sympatizanti občianskeho združenia „Občania za prosperitu Púchova“ i ja osobne nemáme problém s odmenou pre primátora v akejkoľvek výške. Musí byť však zaslúžená. Zaslúžiť si ju mohol napríklad pri získavaní mimorozpočtových zdrojov na rekonštrukciu tepelných rozvodov v meste. Namiesto dvestomiliónového úveru, z ktorého je v súčasnosti rekonštrukcia tepelných rozvodov financovaná, bol v roku 2003 k dispozícii externý zdroj z kohézneho fondu. Čo Vy na to, pán primátor Michalec, kedy poviete občanom mesta pravdu, ako to bolo s kohéznym fondom?! Bude rozhodne zaujímavé konfrontovať Vaše dôvody s vyjadreniami poslancov MZ, ktoré poskytli občianskemu združeniu. A keď už sme pri rekonštrukcii tepelných rozvodov – kdeže sú tie Vaše sľuby občanom mesta, ktorým ste svätosväte sľubovali, že ju ani len nepocítia? Ako sa asi cítia teraz, keď namiesto centrálneho kúrenia musia doma zapínať elektrické a plynové rúry, aby sa zohriali? Vysvetlite občanom dôvody, z akých bolo nutné túto akciu naplánovať na vykurovacie obdobie?! Pýtajú sa na to, keď sa ráno budia do studeného bytu a sprchujú v studenej vode! A tankodróm Púchov? Tak to je ďalšia nezodpovedaná otázka v očiach občana. Mesto je rozkopané krížom-krážom evidentne bez premyslenej koncepcie. Výkopy a jamy na cestách a chodníkoch sú označené len veľmi chabo, skôr vôbec. Potom do nich padajú autá, traktory a občas aj ľudia. A kvalita prác? Stačí jeden príklad za všetky – zvary na čerstvo položených nových rúrach musela opravovať špecializovaná firma.
A posledná otázka: Aká finančná čiastka už bola preinvestovaná na rekonštrukciu do 31. decembra 2005? Bol už čerpaný úver? Ak áno, tak v akej výške? Občianskemu združeniu ste odpovedať odmietli, odmietnete aj občanom?
Na záver si dovolím citovať klasika slovenského humoru Olivera Andrášiho, ktorý na otázku: „Považujete za normálne, ak primátor zadĺženého malého okresného mesta Púchov dostane koncoročnú odmenu takmer pol milóna korún?”, odpovedá: „Pozrite sa, zachráni pol milióna Púchov? Nezachráni. Ale pána primátora poteší. Tak prečo nemať v Púchove aspoň jedného spokojného občana.”
V novom roku 2006 Vám, pán primátor, prajem teda veľa spokojnosti. Snáď sa jej občas trošku ujde aj občanom Mesta Púchov.
Ing. Ivan Májsky,
prezident občianskeho združenia
Občania za prosperitu Púchova