prostriedkov. Ako s odstupom času hodnotí toto rozhodnutie?
O tom, že projekt je veľmi dobrý, svedčí aj uznanie, ktoré získal v roku 2004, kedy bol uznaný ako najlepší environmentálny projekt v Európe. Naša obec je jedným z 27 členov združenia a spoluvlastníkom fabriky i jej zariadenia na výrobu peletiek v Kysuckom Lieskovci. Teraz môžeme smelo povedať, že peniaze vložené do členského a poplatkov sa nám vrátili. Hodnota majetku na jedného člena je zhruba desať miliónov korún.
Po dlhšom čakaní sa dočkala novej kotolne aj škola vo vašej obci...
Biomasou ju vykurujeme už druhý rok. Hneď po spustení novej kotolne sa objavili problémy so starými rozvodmi, ktoré presakovali do zeme, a radiátormi. To sa prejavovalo i vo vyššej spotrebe tepla, pretože systém je napojený na stály tlak a pri únikoch stále dotekala studená voda. Aby sme tomu zabránili, museli sme urobiť kompletnú rekonštrukciu rozvodov a radiátorov. Prvá časť sa zrealizovala ešte počas vykurovacej sezóny, druhú sme dokončili vlani. Na tieto práce sme dostali z ministerstva školstva dotáciu 600-tisíc korún. Ale oplatilo sa. Po viac ako tridsiatich rokoch môžeme povedať, že v škole sa normálne kúri, je tam teplota, ktorá deťom vyhovuje.
Aký finančný efekt tento spôsob vykurovania prináša?
V globále je lacnejší. Treba to však rozdeliť do viacerých rovín. V jednej sú bežné náklady, ku ktorým treba prirátať aj mzdové prostriedky. Po spustení novej kotolne sme ušetrili dve pracovné miesta kuričov. Pokiaľ ide o cenu paliva, tak tá je v podstate rovnaká ako pri uhlí. Netreba však zabúdať na ďalšiu rovinu, a tou je životné prostredie. Pri vykurovaní uhlím sme odvádzali prostriedky za znečisťovanie životného prostredia. Tieto náklady teraz odpadli. A to nehovoriac o tom, že máme úplne novú technológiu, tak sme na tom podstatne lepšie. Výhodou je, že všetko má starosti spoločnosť Biomasa. Celá kotolňa je napojená cez telefón na centrálny systém, my do nej nezasahujeme vôbec. Kupujeme v podstate len teplo. Platíme zaň toľko, koľko minieme. A tu sa dá tiež šetriť. Predtým bola teplota nastavená na rovnaký stupeň bez ohľadu na to, či budova bola obsadená alebo nie. Teraz ju regulujeme prostredníctvom ekvitermickej regulácie. Aj to prináša určité úspory.
Uvažujete s rozšírením vykurovania aj na ďalšie objekty v obci?
Nielenže uvažujeme, ale už sme aj napojili. V združení sme vypracovali projekt na realizáciu malých kotolní na vykurovanie malých objektov. Medzi ne patrí i budova obecného úradu, ktorý bol vykurovaný elektrinou, čo bolo finančne dosť náročné. Po prepočítaní nákladov nám vyšlo, že biomasa je efektívnejšie a v súčasnosti ňou vykurujeme aj obecný úrad. Uvažovali sme tiež s napojením na viacúčelovú budovu. No to je zatiaľ len v štádiu úvah, pretože sa nevyužíva pravidelne, naviac by tam bolo treba urobiť rozvody, takže by to bolo nevýhodné. Ale možno v budúcnosti, podľa toho, ako budú rásť ceny tepla, sa k tejto myšlienke vrátime, lebo biomasa je podľa zmluvy o tri percentá lacnejšia ako iné druhy energií.
