Poľovníci preliečovali zver
Zver by, rovnako ako človek, dala prednosť zasneženým sviatkom, a potom by sa už mohlo pomaly otepliť a nech príde jar. Lenže zima v slovenských horách trvá vo vyšších polohách od novembra až do apríla, a nie všetky zvieratá ju prežijú. Husté sneženie, ostrý vietor a mrazy, stavy zveri poriadne preriedia. Najmä, keď nepriaznivé počasie trvá niekoľko dní alebo nebodaj týždňov. Práve také počasie panuje už od začiatku roka.
V našich lesoch sa zver v zime prikrmuje. To znamená, že si nájde v revíri niekoľko kŕmidiel a poľovníci aj lesníci sa musia postarať o ich pravidelné dopĺňanie. Nie tak, že: „Dnes je pekne, tak donesieme a potom budeme mesiac ležať za pecou!“ V rebrinových kŕmidlách musí byť celú zimu dostatok potravy, teda sena, sušenej letniny alebo ďatelina. Do korýtkových kŕmidiel sa podáva jačmeň, kukurica, ovos, prípadne žalude a gaštany. Pri slabších mrazoch alebo koncom zimy vhod príde aj dužinaté krmivo, ako je repa, zemiaky, topinambury a mrkva. Do kŕmidiel sa podávajú aj kŕmne zmesi, ktoré sú medikované na tlmenie pľúcnej a črevnej červivosti. Poľovníci v našom regióne preliečovali zver 21. a 22. januára. Zver bude mať na jar vďaka výžive dobrú kondíciu a zdravotný stav. S tým súvisia aj kvalitné prírastky a lepšie paroženie. Nesmie sa zabudnúť ani na kusovú soľ, ktorá sa podáva v soľníkoch po celý rok.
Všetko sa začína na jar po sčítaní zveri. Hospodári v revíroch si po takom sčítaní sadnú za stôl a s perom v ruke rátajú koľko jedincov a akého druhu majú na svojom území. Od týchto čísiel sa síce odvíja aj postup pri letných a jesenných lovoch, no zároveň slúžia ako podklady na zimné prikrmovanie. Podľa odborných tabuliek vyrátajú denný prídel krmiva, vynásobia ho počtom zimných dní a už v marci vedia, koľko toho budú musieť na zimu nachystať.
Poľovníci nie sú len lovcami zveri, ale v prvom rade zver ochraňujú a starajú sa o ňu. Kosia horské lúky, sušia seno, na vhodných pozemkoch sadia zemiaky, alebo nakupujú krmivo od poľnohospodárov. Najskôr však, hneď ako zlezie sneh, opravia, vyčistia a vápennou vodou vydezinfikujú kŕmidlá, aby neskôr neboli zdrojom nákazy. Na jeseň ich naplnia a potom pravidelne kontrolujú. Tam, kde sa krmivo minie a nedá sa inak dopraviť, nosia celé batohy na vlastných chrbtoch. Paradoxne, čím je horšie počasie a tuhšia zima, tým častejšie sa treba s ťažkým nákladom plahočiť v snehu. Ak túto povinnosť zanedbajú a okresný lesný úrad, ktorý im schvaľuje plán chovu a lovu zveri, ich nachytá uprostred zimy s prázdnymi kŕmidlami, hrozia poľovníkom a lesníkom vážne problémy, no zvyčajne sa to nestáva. Poľovnícke združenia si ustrážia aj tých najlenivejších členov a prikrmovanie plynule funguje aj cez tuhú zimu. Jelenia zver, srnčia, danielia, ale aj diviaky a muflóny si na tento spôsob zvykli a mnohým z nich zachráni život, pretože pri súčasných stavoch by viaceré nedokázali prežiť len z toho, čo nájdu v lesoch.
V zime sa čriedy zveri príliš nepotulujú po lesoch, skôr sa držia v nižších oblastiach krytých pred vetrom. Tu si vyšliapu celý labyrint chodníčkov, majú svoje ležoviská aj miesta, kde si spod snehu dokážu vyhrabať potravu. Pri presune ku kŕmidlu alebo na úteku pred dravcom sa však môže prihodiť všeličo. Keď dravce nedajú raticovej zveri pokoj a preháňajú ju z miesta na miesto, vyčerpané jedince hynú. Na ľade sa môžu pokĺznuť presne tak, ako človek. Zlomená noha v zimnom lese znamená poväčšine smrť. Zver môže zahynúť aj v záveji alebo pod lavínou. Osobitne nebezpečná môže byť zima pre staré muflónie samce. Hlavne vtedy, keď sa na snehu vytvorí tvrdá ľadová kôra. Zvieratá sa do nej prebárajú a ostré okraje snehovej pokrývky im zraňujú citlivé orgány. Keď sa do rán dostane infekcia, hynú. Tu však nejde až o takú tragédiu. Uhynuté alebo vyčerpané zvieratá sú zdrojom potravy pre iné druhy, ktoré vďaka nim prežijú.
Autor: Jozef Ferenec