Od utorka to už neplatí, pretože v 30. min duelu v Topoľčanoch Gašo prekonal Chvojku a prvým gólom v sezóne znížil na 1:3. „Problém nebol v tom, že by som sa do šancí nevedel dostať. Naopak, mal som ich dosť, ale s pribúdajúcimi kolami sa mi na hokejku lepila čoraz väčšia smola. Niekedy bol lepší brankár, inokedy som bránu minul iba o kúsok a žŕdky ani nerátam. V zápase v Spišskej Novej Vsi som už dvíhal ruky, aj bránkový rozhodca rozsvietil červené svetlo, lenže puk v poslednom okamihu zmenil smer a skončil na žrdi. V Topoľčanoch som sa konečne dočkal, Kiškovu strelu brankár vyrazil, v skrumáži puk posúval Hajas a ja som ho umiestnil do siete. Konečne som mal šťastie, lebo žŕdka stála opäť iba jeden dva centimetre vedľa. Konečne! Teraz akoby zo mňa všetko spadlo a verím, že to už bude lepšie. Smolu som bol rozhodnutý pretrhnúť v poslednom predvianočnom zápase s posledným Trebišovom. Hecovali sme sa a kamaráti sľúbili, že ak dám gól, poletia na ľad šiltovky ako v zámorí. Nakoniec z toho nič nebolo,“ smeje sa prebudený strelec.
Na mieste bola otázka, či si spomína na podobnú nepriaznivú sériu. „Veru nie, gólový pôst nikdy netrval tak dlho. Na druhej strane ma ako kapitána teší pohľad na tabuľku, kde sme ešte nikdy neboli tak vysoko. Smial som sa, že radšej nebudem dávať góly, ak máme dosahovať takéto dobré výsledky.“
Pretože rozhovor sa odohral iba niekoľko hodín pred duelom s Levicami, zaujímalo nás, či chce potešiť gólom aj divákov. „Bol by som rád, ale ako hovorím, dôležitý je pre mňa úspech tímu.“
V samotnom zápase Gašo spočiatku potvrdzoval povesť smoliara, pretože jeho strelám chýbali povestné centimetre. Až prišla 46. min a v presilovke jeho strela prekĺzla Dobrému pomedzi betóny. Prvý gól na domácom ľade sprevádzal potlesk divákov, ktorí to kapitánovi priali. Rado ich do konca potešil ešte jednou gólovou prihrávkou a prispel k výhre 5:0.