Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Neplačme nad rozliatym mliekom…

Z nášho regiónu významní ľudia nielen odchádzajú, ale našťastie aj prichádzajú. Jedným z tých, ktorí spojili život s naším mestom a okolím je Ing. Ján Keresteš starší. Celý svoj život zasvätil potravinárstvu a najmä mlieku. Mlieko je podľa jeho slov jedný

m z významných prvkov humanity spoločnosti a zároveň dôležitým sociálnym a zdravotným faktorom.
Čo rozhodlo o vašej celoživotnej dráhe?
Pochádzam zo starej roľníckej rodiny z Ivanky pri Nitre. Meno Keresteš je odvodené zo staroslovanského kerest a steš, po novom krst chceš. Lásku k pôde a k roľníckej práci som zrejme zdedil po dlhých generáciách mojich roľníckych predkov. Môj otec, na tie časy pomerne vzdelaný človek, ma naučil podojiť kravu, okopať vinohrad, zaštepiť strom a vážiť si každú roľnícku prácu. Preto po ukončení jedenásťročenky v Nitre bola moja voľba jednoznačná. Začal som študovať na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, ktorú dodnes pokladám za svoju Alma mater. Už v druhej polovici päťdesiatych rokov tam vyučovali vynikajúci odborníci, ako napríklad profesori Chomkovič a Dušek, na ktorých dodnes spomínam. Ukončil som prevádzko-ekonomický odbor, pričom vzdelanie som si dopĺňal postgraduálnym štúdiom vo viacerých disciplínach: ekonomika, riadenie, biotechnológia, genetika. Pôvodným povolaním som bol zootechnik so zameraním na hovädzí dobytok.
S Považskou Bystricou ste spätý od roku 1982, kedy ste boli poverený funkciou riaditeľa okresnej poľnohospodárskej správy. V širšom regióne však pôsobíte už od svojich začiatkov…
Ako čerstvý absolvent vysokej školy som dostal v roku 1961 umiestenku na vtedajšie družstvo Lietavská Lúčka. V tom čase už boli vytvorené poľnohospodárske družstvá a v rámci intenzifikácie poľnohospodárskej výroby začínali prechádzať na nové, veľkovýrobné technológie. Ako jeden z mnohých absolventov, vyzbrojený najnovšími poznatkami a nadšením, som aj ja prešiel neľahkým vstupom do praxe. Dostal som sa však do skupiny múdrych ľudí a podarilo sa nám nové myšlienky zrealizovať. Z Lietavskej Lúčky som odišiel na miesto hlavného inžiniera do Štátnych majetkov Rajec a odtiaľ neskôr za riaditeľa Mliekární Žilina, riaditeľa Okresnej poľnohospodárskej správy Považská Bystrica a krajského riaditeľa Stredoslovenských mliekární vo Zvolene.
V čase vašich začiatkov stále doznievali nepriaznivé dôsledky Druhej svetovej vojny. Aká bola situácia v produkcii mlieka?
Žiadna vojna nepriniesla nič dobré nielen ľuďom, ale ani zvieratám. Cez vojnu bolo základné stádo hovädzieho dobytka zdecimované a zdravotný stav zvierat nebol najlepší. Dôsledky sa nedali odstrániť zo dňa na deň. Ešte začiatkom šesťdesiatych rokov, čo bolo viac ako pätnásť rokov po vojne, sme zápasili so zlým zdravotným stavom dobytka. Mnohé kravy mali bovinnú tuberkulózu a iné choroby, prenosné aj na človeka. Mlieko od takýchto kráv bolo na priamy konzum nebezpečné. Až zavádzanie nových technológií do chovu, zvýšená veterinárna starostlivosť, umelé oplodňovanie, významné plemenárske opatrenia a vyššia úroveň hygieny ozdravili základné stáda a umožnili zvýšenú produkciu kvalitného mlieka.
Čo podľa vás ovplyvnilo najviac rozvoj mliekárenstva u nás?
Myslím si, že to bol hlavne príchod nových vzdelaných ľudí nielen do mliekárenstva, ale aj do poľnohospodárstva. Okrem ľudí s vysokoškolským poľnohospodárskym vzdelaním , prišlo na družstvá a štátne majetky aj množstvo stavebných a strojárskych inžinierov, ekonómov, veterinárnych lekárov a mnoho ďalších odborníkov. Za seba a skupinu mojich vtedajších spolupracovníkov môžem povedať, že sme vyvinuli nové technológie veľkokapacitného odchovu teliat, teľných jalovíc, výkrmu býkov a účelové farmy dojníc na výrobu mlieka. Išlo o takzvaný otvorený obrat stáda, ktorý od nás potom prevzali chovné zariadenia na celom Slovensku. Družstvá začali mať zisky z predaja mlieka, ktorý tvoril až jednu tretinu celkových príjmov. Mlieko sa stalo rozhodujúcim, ale aj najnáročnejším produktom v poľnohospodárstve. Zásluhou tohto rozvoja začali výrobné kapacity mlieka predbiehať spracovateľské kapacity.
Ako ste sa s tým vyrovnávali, ako riadiaci pracovník spracovateľského závodu?
Rozvoj mliekárenstva sme museli dobiehať následným rozvojom spracovateľstva. Ako prvú sme vyriešili hygienu dopravy mlieka od prvovýrobcov. Mlieko sa pôvodne vozilo nechladené v mliekárenských kanvách na zaplachtovaných korbách nákladných áut. Tento spôsob bol nevýhodný hlavne v lete, pri prebytkoch mlieka a vysokých teplotách. Až kúpou licencie Saviem a následnou výrobou úžitkového automobilu Avia v chladiarenskej verzii a mraziarenských prepravníkov sa problém odstránil. Sezónne prebytky mlieka sme riešili spracovávaním na syry a rozvojom sušiarenských kapacít. Nemalú pozornosť sme venovali aj vývoju nových výrobkov, tvrdých a mäkkých syrov, tvarohových výrobkov, jogurtov, masla, smotán, trvanlivého mlieka a smotanových mrazených krémov.
Môžeme slovenské mliekárenské výrobky porovnávať so zahraničnými?
Samozrejme. Niektoré sú dokonca unikátne a nami nedocenené. Okrem niektorých špeciálnych syrov francúzskych, švajčiarskych či holandských, možno u nás vyrobiť vo výbornej kvalite takmer všetko. Spomínané syry sú vyrábané zo surového, nepasterizovaného mlieka za špecifických mikrobiálnych podmienok, ktoré sa nedajú inde napodobniť. My ich však nemusíme napodobňovať, lebo máme vlastné unikátne výrobky. Slovenskú bryndzu, parenicu a oštiepok. Hlavne nepasterizovaná bryndza je doslova bombou užitočných mikrobiálnych baktérií a má nesmierne liečivé účinky. Žiaľ, často býva nedocenená a nevieme sa jej zastať ani na medzinárodnom fóre. V čom sa však nemôžeme rovnať vyspelému svetu, je súčasná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na jedného obyvateľa. V západných krajinách je ročná spotreba mlieka na obyvateľa 250 litrov a u nás je to teraz len 129 litrov.
Mohlo by to mať vplyv na náš zdravotný stav?
Obávam sa, že zákonite sa to musí prejaviť. Náš zdravotný stav až z osemdesiatich percent ovplyvňuje kvalita potravín, ktoré denne prijímame. Nedostatočný príjem vápnika, mliečnych bielkovín, tukov, aminokyselín, enzýmov, užitočného mikrobiálneho života a ďalších doteraz nezmapovaných súčastí mliečnych produktov pocítia hlavne mladšia a stredná generácia. Škody na zdraví obyvateľstva z nedostatočného príjmu mlieka a mliečnych výrobkov sa neprejavia hneď. Predpokladám, že v rokoch 2010 – 2015 dôjde k prvým vážnejším prejavom ohrozenia zdravotného stavu obyvateľstva z dôvodu nedostatočného predchádzajúceho príjmu mlieka a mliečnych výrobkov. Nechcem nikoho strašiť, ale o chorobách typu osteoporóza a rakovina hrubého čreva budeme počuť čoraz častejšie. Nesmieme zabúdať, že mlieko a mliečne výrobky sú najkompletnejšou potravinou. Znižovanie spotreby mlieka zákonite povedie k zvyšovaniu spotreby liekov a zdravotníckych služieb. Niektorým úzkym záujmovým skupinám to môže dokonca aj vyhovovať…
Aké je podľa vás riešenie, aby nedošlo k najhoršiemu?
V prvom rade by boli potrebné štátne investície do rozvoja mliekárenstva. Pomer investícií do mliekárenstva a do zdravotníctva je 1:5. To znamená, že každá koruna investovaná do mliekárenstva ušetrí v budúcnosti päť korún, ktoré by museli ísť do zdravotníctva. Zlý zdravotný stav obyvateľstva predstavuje pre štát veľkú ekonomickú záťaž. Ani jedna zo súčasných vlád nehľadí do budúcnosti. Vedia, že keď problémy prepuknú, nikto si na nich ani nespomenie a nebude ich brať na zodpovednosť. Musíme si teda pomôcť sami. Širokým vrstvám ľudí však chýba osveta. Sú masírovaní reklamou, ktorá propaguje úplne iné potraviny. Čo je horšie, mlieko väčšinou chýba aj v školách. Deťom nemá kto vysvetliť, ako veľmi ho potrebujú. V učebných osnovách sa o mlieku hovorí len málo alebo vôbec nič. Naproti tomu v takých krajinách, ako je Švédsko, Nórsko alebo Holandsko, majú v učebných osnovách témy o úcte k práci roľníkov alebo o význame výživy. Mlieko je sociálnym a zdravotným faktorom. Výsledky pri investovaní do mliekárenstva a osvety sa dostavujú až po viacerých rokoch. Tak dlho nikto zo zodpovedných nemieni čakať. Preto sa my sami musíme stať zodpovednými za svoje zdravie, sami sa orientovať v množstve informácií a reklám a počúvať zdravý sedliacky rozum. Keď bol po vojne v Anglicku nedostatok mlieka, Winston Churchill presadil zavedenie lístkového systému na prídel mlieka pre každého, podobne ako to bolo u nás. Až po desaťročiach mu Angličania za to blahorečili a vyhlásili, že keby neurobil pre Anglicko nič iné len toto, aj to by stačilo. Škoda, že my nemáme politikov takéhoto formátu, ale iba politikárov…
Čo podľa vás poškodilo rozvoj mliekarenstva na Slovensku?
Problémom je súčasná nízka úroveň kvality riadenia agrokomplexu. Prejavuje sa v nízkych dotáciách do poľnohospodárstva a v atomizácii – rozdrobovaní potravinárskych podnikov. Je to v rozpore s akoukoľvek ekonomickou logikou vo svete, aj v Európskej únii, kde naopak dochádza ku globalizácii. Hoci poľnohospodári vedeli, že sa naštartoval proces ekonomickej likvidácie, nič proti tomu neurobili.
Ako možno nepriaznivú situáciu napraviť?
Súčasný stav považujem za prechodný. Hľadať uspokojenie v tom, že budeme nadsadzovať to, čo bolo a čo sa dosiahlo, nie je cesta pre budúcnosť. To je plač nad rozliatym mliekom. Teraz môžeme využívať najmodernejšiu techniku a technológie z Európskej únie. Jednou z ciest sú vysokošpecializované systémy výživy zvierat, špecializované farmy, vysokokvalifikovaný veterinárny a plemenársky servis a nová kvalita manažmentu a riadenia. Netreba plakať, ale pracovať a tvoriť.
Spolu s MVDr. Jánom Seleckým ste autorom kníh „Mliekárstvo a syrárstvo na strednom Slovensku“ z roku 2003 a „Syrárstvo na Slovensku – história a technológie“ z roku 2005. Čo vás podnietilo k ich vydaniu?
Obe knižky si kladú za cieľ zdokumentovať a zachovať naše historické, technologické a kultúrne dedičstvo v oblasti poľnohospodárstva, veterinárnych vied, plemenárstva, mliekárstva a syrárstva. Ako jedni z mála ľudí na Slovensku sme pocítili spolu s doktorom Seleckým a ďalšími spolupracovníkmi potrebu zachovať poznatky z minulosti a súčasnosti, ktorých význam siaha aj do budúcnosti. Naše publikácie sú plné dokumentačného mate­riálu, fotografií, tabuliek, opisu technológií, odborných textov, ale aj poučenia a receptov. Svoje si tu nájde laická verejnosť, žiaci a študenti rôznych stupňov vzdelávania, ale aj odborná verejnosť. Málokto dnes vie, že Slovensko bolo priekopníkom nových syrárskych technológií už za čias Rakúsko-Uhorska a prvej Československej republiky. Mliekárenské výrobky z nášho územia boli známe v celej bývalej monarchii. V máloktorej hospodárskej oblasti máme také bohaté a významné tradície. Ide nám o to, aby neostalo len pri spomienkach, ale aby sme v danej oblasti napredovali aj v budúcnosti. Knihy nabádajú na aplikáciu viacerých vedných odborov. Hovoríme o biotechnologických aspektoch molekulárnych a submolekulárnych technológií. O biodiverzite – zachovaní mnohostranného a pestrého mikrobiálneho života v tradičných mliekárenských výrobkoch. V bryndzi vyrobenej na Slovensku tradičnou technológiou máme až 1702 druhov írečitej a neopakovateľnej mikroflóry, nesmierne užitočnej pre človeka.
Dnes na Slovensku nevychádza veľa kníh. Podporil niekto váš projekt?
Vydanie štyristostránkových kníh na kvalitnom papieri, plných farebných fotografií nie je lacná záležitosť. Príslušné ministerstvá neprejavili záujem pomôcť nášmu projektu, preto sme všetko zafinancovali zo súkromných zdrojov. To tiež svedčí o prístupe súčasnej štátnej reprezentácie k zachovávaniu národneho dedičstva a k zdravotnej osvete.
Ste autorom nových technológií a patentov v chovateľstve, pestovateľstve a potravinárstve. Využívate ešte aj dnes svoje bohaté skúsenosti z praxe a riadenia?
Patrím k ľuďom, ktorí nemôžu nečinne sedieť ani v takzvanom dôchodkovom veku. V roku 1992 sme založili súkromnú mliekárenskú spoločnosť bez akýchkoľvek štátnych dotácií. Neviem, či je to aj vďaka mlieku a mliečnym výrobkom, ktoré som celý život hojne konzumoval, ale stále cítim v sebe dostatok síl na riadenie firmy. Naše aktivity presahujú hranice Slovenska a myslím, že našej krajine robíme v zahraničí dobré meno. Hlavne u nás doma vidím stále veľa priestoru na osvetu racionálnej výživy, preto sa ešte na odpočinok nechystám.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  2. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  6. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  8. Aj matematika sa dá skrotiť
  9. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  10. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 849
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 403
  3. Aká je chémia vôní 12 525
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 10 910
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 380
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 903
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 637
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 278
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 784
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 6 364
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Radnica má záujem vybudovať cyklotrasu do miestnej časti Prejta

Dubnická samospráva už niekoľko rokov deklaruje svoj záujem vybudovať cyklotrasu do miestnej časti Prejta.

Ilustračné foto.

SÚŤAŽ: Hlasuj za najkrajší adventný veniec a vyhraj!

Z fotiek od našich čitateliek sme vybrali sedem krásnych adventných vencov a spolu s vami chceme nájsť ten najkrajší!

Darčekový balíček MY s vami

Na Slovensku pribudlo viac ako 2000 nakazených, 321 je z Trenčianskeho kraja

Na Slovensku pribudlo 2 043 nakazených, urobili 11 136 PCR testov. Laboratóriá vykonali celkom 1 093 761 PCR testov, nákaza sa potvrdila u 109 226 ľudí.

Ilustračné foto.

FOTO: Balzam pre dušu: zamrznutá Veľká Javorina

Pozrite si nádhernú fotogalériu zo zamrznutých Bielych Karpát.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

Mladá vodička tvrdí, že policajt jej nadával

Správanie hliadky mestskej polície po dopravnej nehode vyvoláva pochybnosti.

Žilina chce krajšiu stanicu. Železnice tlačí do spoločného projektu

Samospráva predstavila plán obnovy hanby Žiliny.

Už ste čítali?