Otec dlhé roky patril k obávaným kanonierom Pov. Bystrice v I. a II. lige, zahral si aj extraligu v Martine a obliekol reprezentačný dres seniorov. Rasťo, ktorý v tomto roku dovŕši dospelosť, už má za sebou viacero reprezentačných akcií v mládežníckych výberoch Slovenska 16, 17 a 18-ročných. V závere roka sa objavila informácia, že by sa mal objaviť v letnom drafte nádejí NHL a táto správa bola potvrdená začiatkom januára. Rasťo je podľa priebežných výsledkov najlepším Slovákom a pohybuje sa okolo 18. miesta.
Kedy si sa dozvedel o svojom postavení v rebríčku skautov?
Povedal mi to môj veľmi dobrý kamarát a bývalý spoluhráč, s ktorým sa poznám od detstva, hráč Dubnice Martin Havlíček. Potešilo ma to, ale zatiaľ to beriem s rezervou, pretože ešte na drafte nie som.
Si v poradí tretím odchovancom Pov. Bystrice po Meszárošovi a Tománkovi, ktorý by mal byť draftovaný. Túžiš si podobne ako oni zahrať za morom?
Ak by sa naskytla možnosť, bol by som veľmi rád. Ak by sa mi podarilo to, čo Andrejovi Mezárošovi, bolo by to fajn. Lenže k tomu vedie ešte dlhá cesta.
Tešíš sa na draft?
Ako som povedal, je to ďaleko, pre mňa je momentálne prioritou dostať sa s Trnavou v extralige čo najďalej a samozrejme, prebojovať sa do kádra na MS odo 18 rokov vo Švédsku. Šampionát je prioritou, až potom môžem rozmýšľať o drafte.
Za morom by si sa zrejme nestratil.
Prvýkrát som bol vo Vancouveri ako jedenásťročný s výberom Trenčína, o tri roky neskôr som hral v Quebecu na známom mládežníckom turnaji PEE WEE v drese Bratislavy. Okrem toho som bol za morom trikrát so slovenskou reprezentáciou. Naposledy na prelome rokov, keď sme hrali v Camrose na Vikings Cupe. Bohužiaľ, nedarilo sa nám a prehrali sme všetky zápasy. V Kanade i USA sa mi páči, rád by som si tam zahral.
Od malička patríš k hráčom, pre ktorých nie je problém skórovať alebo vymyslieť gólovú prihrávku. Kto patrí medzi tvoje vzory?
Jednoznačne od detstva Peter Bondra pre jeho kanonierske vlohy a tiež otec. Medzi žiakmi bolo jednoduchšie presadiť sa, avšak každým rokom to bývalo náročnejšie. V doraste už boli protihráči vyspelejší a podobne je to aj v juniorskej súťaži. V tejto sezóne, ktorá je mojou prvou v juniorskej extralige, som už dal jeden hattrick.
V čom by si sa chcel otcovi podobať?
Chcel by som mať jeho hokejový rozum, prehľad v hre a streľbu, ktorú používal vždy podľa situácie.
Po rokoch na Považí, kde si vlani ako šestnásťročný mladík dostal príležitosť zahrať si seniorsku I. ligu, si od novej sezóny prestúpil do Trnavy. Čo ťa k tomu viedlo?
Doma som hrával dorasteneckú extraligu, ale po prechode medzi juniorov by som musel o súťaž nižšie. Ozvala sa Trnava, a tak som prestúpil.
Tvoja bilancia je zatiaľ solídna, 24 gólov, 21 prihrávok, 45 bodov, 22 trestných minút a 40 plusových bodov v tabuľke aktivity. Si spokojný?
Spočiatku som to nemal jednoduché, prišiel nový tréner Daniš, ktorý trénuje aj reprezentáciu a chvíľu mi trvalo, kým som začal hrávať pravidelne. Zatiaľ sa mi darí a verím, že mi to vydrží. V Trnave je dobrý kolektív, dobrí hráči, veď okrem mňa by na draft mal ísť aj spoluhráč Bíró.
Nie si iba hokejista, ale aj študent, ako zvládaš obe úlohy?
Nie je to ľahké, ale snažím sa, aby som nielen dobre hral hokej, ale stíhal aj školu. V Trnave hrám hokej, ale chodím do považskobystrického gymnázia. Mohlo to byť aj inak, ale riaditeľka trnavského gymnázia mi nechcela povoliť individuálny plán, čo mi nevyhovovalo. Do neskorého popoludnia byť v škole, potom ísť na tréning či zápas, večer sa ešte učiť. Myslím, že hokejovo by som začal stagnovať. V Považskej Bystrici mi vyšli v ústrety, chodím do školy dvakrát týždenne, popritom robím skúšky. V júni chcem úspešne zvládnuť tretí ročník.
Tohtoročný draft sa koná vo Vancouveri, kde si už bol ako žiak. Dres ktorého klubu by si si najradšej pretiahol cez hlavu?
Zo zámorských celkov je mojím najobľúbenejším Vancouver Canuks. Nebolo by zlé, ak by si ma vybrali. Ak aj nie, nič sa nestane. Pravdepodobne by som prerušil školu a išiel skúsiť šťastie do niektorej z juniorskych líg.
V zámorských súťažiach je dôležitý výber čísla. Ktoré je tvoje obľúbené?
Rovnako ako otec nosím číslo 24. Ak by nebolo voľné, bolo by to číslo 88 podľa ročníka narodenia.
***
Uzatvorí sa v lete vo Vancouveri hokejový kruh Rastislava Konečného? Tu si zahral na svojom prvom zámorskom turnaji, klub patrí medzi jeho obľúbené a nechať sa draftovať priamo v dejisku domácimi veľrybármi, to by nebolo na zahodenie. Je tu ešte jeden malý problém, spomínané číslo dresu. Vo Vancouveri ho má prenajaté Matt Cooke. Ale nikde nie je napísané, že by Rasťo toto číslo nemohol nosiť v inom drese. Veď „dvadsaťštvorka“ je akoby súdená hokejistom z Európy – Švéd Zetterberg, Rusi Zjuzin a Frolov, Čech Škoula, Fíni Nieminen, S. Kapanen a Santala, Bielorus Salej. Možno raz ho bude mať na drese považskobystrický rodák, ktorý má pred sebou ešte jednu výzvu. V drese Vancouveru sa nikdy nepodarilo presadiť žiadnemu Slovákovi a pobyty v klube boli iba niekoľkozápasové epizódy. Bude Rasťo prvý?