Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Za svojím snom možno ísť v každom veku

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať.

A dokázal. Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch, zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku....
Eva Štefániková, rod. Tekulová (47 rokov)
Nakoľko sa cítite Považskobystričankou?
To, že pochádzam z Považskej Bystrice, by som nikdy nechcela zaprieť, naopak, zdôrazním to vždy, keď je na to príležitosť. Narodila som sa tam a žila som v rodinnom dome na Hviezdoslavovej ulici, až kým sme sa v mojich trinástich rokoch nepresťahovali do Piešťan. O ulicu ďalej bola druhá základná škola, kde som chodila.
Aké máte spomienky na svoje rodné mesto?
Hneď zo záhrady sme vyšli k potoku, kde si pamätám aj na svoje prvé korčuľovanie. Neskôr sme sa korčuľovali na Važinách pri Váhu. Keď zamrzli, ľad bol veľmi hladký a tu som aj spolu s kamarátkami skúšala krasokorčuliarske figúry. Otec bol vášnivý rybár, miloval Váh a vybudoval v nás lásku k vode a k prírode. Pamätám si, že zobral udice a išiel k Váhu, keď sme boli malí, brával nás so sebou. Myslím, že každý z nás zažil, že padol do vody a otec nás zachraňoval.
Veľmi rada na toto obdobie spomínam. V tomto čase mala Považská Bystrica 14-tisíc obyvateľov, z roka na rok sa rozvíjala a rástla. Keď ju porovnám s dnešnými inými slovenskými mestami, ktoré poznám, bolo to naozaj malé mestečko, ale veľmi rýchlo sa rozvíjajúce.
Prečo ste z Považskej Bystrice odišli?
Pochádzam z veľkej rodiny, mám piatich súrodencov. Našu rodinu postihli dve tragédie. V siedmich rokoch mi zomrela mama, po dlhej a ťažkej chorobe, mala rakovinu. Najstarší zo súrodencov Karol bol vtedy na vojne a najmladšia sestra mala päť rokov. Druhý úder a vlastne dôvod, prečo sme z Považskej odišli, bol ten, že v čase normalizácie môjho otca niekto udal, že chodí do kostola, a pritom tam chodila len naša babka. Mal pred sebou v strojárňach celkom slušnú kariéru, ale zo dňa na deň dostal smiešne referentské miesto. Psychicky ho to dosť zobralo, dostal z toho aj žalúdočné vredy a rozhodol sa, že začneme úplne od začiatku. Predali sme svoju časť domu a odišli sme do Piešťan, kde moji rodičia žili až do svojej smrti. Aj keď sa život v Považskej Bystrici pre nás skončil, stala sa z neho krásna spomienka pre mňa, aj mojich súrodencov. Neskôr sme sem chodili na návštevu za rodinou, teraz už len každý rok na hrob mamy a starej mamy.
Ako spomínate na školské lavice?
Na druhej základnej škole sme mali veľmi veľa športových príležitostí. Asi najmilovanejším človekom pre mňa bola učiteľka Mária Čižmárová. Vďaka nej sme chodili na rôzne krúžky. Hrávali sme vybíjanú, mali sme rôzne súťaže medzi školami, robili sme gymnastiku, atletiku... Každý, v ktorom sa prejavil talent, dostal možnosť ho rozvíjať. Veľmi aktívni sme boli v turistickom oddieli. Vďaka výletom som spoznala celé Strážovské vrchy a Súľovské skaly. M. Čižmárová s rodinou boli skutoční turistickí nadšenci a veľa času venovala svojim žiakom aj mimo vyučovania. Rozvíjala v nás nielen športové, ale aj umelecké schopnosti – kreslili sme, spievali, recitovali... Pamätám sa na našu starú telocvičňu, ktorá sa mi vtedy zdala obrovská, možno dnes by som sa smiala, aká je malá. Z náradia sme prešli všetko – kruhy, kladinu, prosné...
Udržiavali ste kontakty s rodným mestom aj po odchode do Piešťan, alebo ste túto kapitolu už uzavreli?
Zo začiatku som si písala s kamarátkami, chcela som si tieto priateľstvá udržať. Pamätám si Jarku Kallovú, Janu Bajzíkovú a Beatu Rosinovú, tá bola asi moja najlepšia kamarátka, ale neskôr odišla na inú školu. Priateľstvo sa však na diaľku nedá živiť, v tej dobe existovali len listy, telefonovať sa tiež toľko nedalo. Tieto priateľstvá zanikli, zostali len pekné spomienky, ale na druhej strane vznikli nové. Veľmi rada by som sa s nimi stretla, dokonca som mala myšlienku zorganizovať stretnutie zo základnej školy, ale nenašla som dosť energie alebo ľudí, ktorí by mi s tým pomohli. Rada na týchto ľudí spomínam a rada by som vedela, že sa im dobre darí, čo sa s nimi stalo, kde sú...
Prečo ste sa po základnej škole rozhodli pre gymnázium? Chceli ste získať viac času na rozhodnutie, ktorým smerom chcete pokračovať?
Asi áno. Bola som dosť dobrá žiačka, mala som dobré študijné výsledky. Rozhodla som sa pre gymnázium, lebo som vedela, že chcem ísť na vysokú školu. Nejakú špecializáciu som v pätnástich rokoch nemala. O vysokej škole som sa rozhodovala spolu s mojím otcom, ktorý bol dosť dôležitou osobou v mojom živote a vedel mi poradiť. V tomto období som veľmi chcela študovať jazyky – angličtinu s nejakou kombináciou. Vravel, že za znalosť jazykov ma nikto nebude platiť a bolo by dobré, keby som mala nejakú profesiu a jazyky študovala popri tom. Preto som sa rozhodla pre vysokú školu ekonomickú. Mala som ambíciu študovať zahraničný obchod, ale nakoniec som skončila vnútorný obchod. Po skončení školy som mala dobrú angličtinu aj španielčinu, ktorú som študovala na vysokej škole ako druhý jazyk. Nikdy som ju však nevyužila a nerozvinula. Dodnes som otcovi vďačná, že mi takto poradil. Keby som bola učiteľkou angličtiny, ktovie, kde by som teraz bola....
Aká bola vaša cesta na jeden z najvyšších postov vo vedení najväčšej poisťovne?
Moja skúsenosť je taká, že keď príde správna príležitosť v správny čas a človek po nej siahne..., tak sa odvíjala aj moja kariéra. Do poisťovne som sa dostala asi po desiatich rokoch kariéry v obchode a marketingu v rýchloobrátkovom tovare. Bola som práve v situácii, že som rozmýšľala, čo ďalej, ale nechcela som kvôli školopovinnému dieťaťu odísť z Bratislavy. V tej dobe mala Ester 7-8 rokov. Bola som na vrchole hierarchie vo firme, postup bol možný, ale len mimo územia Slovenska. Vtedy ma oslovila personálna agentúra, či by som nemala záujem o prácu v oblasti financií. Najskôr som nechcela, bola som spokojná s tým, čo mám. Stretla som sa so šéfom vtedajšej poisťovne Allianz a po prvom rozhovore s ním som si povedala, že by som to chcela skúsiť. Rada si na toto obdobie spomínam, bol takým mojím mentorom, učiteľom a vďaka nemu som prekonala aj prvú krízu, ktorú som mala po takých piatich – šiestich mesiacoch, kedy som si nebola úplne istá, či je to to, čo chcem robiť. Práve on bol pre mňa vzorom, že človek môže začať robiť aj niečo úplne iné ako predtým a nájsť v tom záľubu.
Pracujete v poisťovni už šesť rokov. Neuvažujete opäť o zmene?
Snažím sa stále si hľadať inšpiráciu. Nemám rada rutinu a stereotyp, to ma ubíja. V rámci mojej pôsobnosti sa stále snažím nájsť niečo nové, čo ma zaujme, kde sa niečo naučím, aby práca bola stále pestrá. Neviem, či sú spokojní aj moji ľudia, keď stále niečo v mene hesla „zlepšujme sa“ vymýšľam. Robiť veci stále rovnako sa nedá, všetko okolo nás sa vyvíja a treba s tým ísť, hľadať nové príležitosti.
Niekedy aj zmena šéfa môže byť takou výraznou ako zmena firmy...
Bolo to pre mňa osvieženie, nový šéf prišiel s novými nápadmi, je veľmi kreatívny a schopný človek. Áno, nový človek znamená skoro novú firmu.
Je ťažké byť ženou – šéfkou?
Myslím, že je to úplne jedno. Dôležité je, aby si žena vedela dobre zastať svoje miesto. Ak chcete dosiahnuť nejakú pozíciu, mať zodpovednosť, niečo riadiť, vyžaduje to určité pemzum času a schopností a keď na to máte, tak si to žena, a teraz hovorím o priemernej žene, vie zariadiť a zvláda to. Nie je to jednoduché, občas by chcela byť doma s dieťaťom, ktoré je choré a zároveň má dôležité rokovanie, na ktorom by tiež chcela byť. Občas sú situácie, kedy sa treba rozhodnúť, ale ja som ich nezažila veľmi veľa, ani som nerobila také kompromisy, že by som zle vychovávala svoju dcéru alebo niečo zanedbávala. Ide len o to, že niečo chcem a keď to veľmi chcem, tak to život akosi zariadi. Ženy sú rovnako schopné ako muži, možno niekedy aj oveľa lepšie, len akoby sa obávali zobrať na seba zodpovednosť so všetkým, čo z toho vyplýva. Ak by som ich mohla povzbudiť, rada by som to urobila. Dnes majú ženy deti neskôr, majú dosť času vybudovať si kariéru, aby sa po založení rodiny mali kam vrátiť. Veľmi si vážim ženy, ktoré sa rozhodli venovať iba rodine, ale poznám aj také, kde kariéru robil manžel, preto zostali doma, ale nie sú šťastné. Myslím, že je veľmi dobré hovoriť o tom s manželom a dohodnúť sa. Dnes už muži veľmi netrvajú na tom, aby sa ich manželky vzdali úplne všetkého a robili kompromisy. Potrebujeme ženy v rôznych pozíciách a ženský element je dôležitý na hociktorom poste alebo úrovni.
Necítite sa osamotená na zasadnutiach predstavenstva, kde ste medzi šiestimi len jediná žena?
Nie. Neviem, či ma kolegovia vnímajú ako ženu alebo ako súčasť tímu. Sme nielen dobrí kolegovia, ale aj celkom dobrí priatelia. Vôbec mi nedávajú pocítiť, že by som bola slabšia... To, že mi pomôžu do kabáta alebo odtiahnu stoličku a sú džentlmeni, to je príjemné, ale to nesúvisí s prácou, tak by sa správali aj k inej žene.
Aký je u vás pomer času venovaného firme a rodine?
Ester chodí do školy do Viedne. Máme obdobie, kedy je na internáte, vtedy ju odveziem, celý týždeň mám pre seba, v práci som aj do ôsmej, cestujem, pretože nemám povinnosti doma a môžem si to dovoliť. Teraz sa rozhodla, že bude denne dochádzať do školy, budím ju o piatej, začínam deň dosť skoro, o ôsmej som zvyčajne už v práci, v pondelky aj skôr. Odchádzam medzi pol siedmou a siedmou, pokiaľ nemám nič dôležité. Ale keď cestujem, musím vyraziť aj skôr a prichádzam neskôr, okolo deviatej. Nie som človek, ktorý by si o ten čas skrátil ďalší pracovný deň a odišiel povedzme o druhej, to sa nedá. Ale pokiaľ mám všetko urobené, dokážem odísť aj o piatej. Nie je to však často.
Ste pozývaná na mnohé, aj exkluzívne spoločenské podujatia. Podľa akého kľúča si vyberáte, kam pozvanie prijmete a kam nie?
V tomto nie som veľmi dobrým príkladom, pretože v práci žijem veľmi spoločenský život, denne mám okolo seba veľmi veľa ľudí, s ktorými sa stretávam a rozprávam. Stretávam sa a mailujem si s niekoľko tisíc reprezentantmi, ktorí patria do mojej obchodnej siete. Preto necítim potrebu po odchode z kancelárie ešte sa s niekým stretávať. Na druhej strane je veľmi dobré stretávať sa aj s inými ľuďmi a vymeniť si skúsenosti. Úprimne však poviem, že aktívne veľmi nechodím, chodím na také podujatia, kde je potrebné, aby som našu spoločnosť prezentovala. Skôr som vo svojom voľnom čase so svojimi blízkymi, idem si zacvičiť, v lete na bicykel alebo sa jednoducho venujem sebe. Tým, že som veľa v práci, zostáva mi málo času na seba.
Zostáva vám pri toľkých aktivitách čas aj na dovolenku?
Keďže mám školopovinnú dcéru, dovolenky sa prispôsobujú školským prázdninám. Jeden týždeň dovolenkujeme počas jarných prázdnin a v lete zvyčajne dva týždne niekde pri mori. Medzi sviatkami si pár dní zalyžujeme.
V okolí Považskej Bystrice je veľa možností na lyžovanie. Využívate ich?
Som úplne sviatočný lyžiar, na lyže som sa postavila, keď som mala 47 rokov, ale odporúčam každému, aby sa nevzdal svojich snov, lebo v každom veku sa dá začať. Učila som sa lyžovať v Tatranskej Štrbe. Keď som po dvoch dňoch z Tatier odchádzala a balila sa do auta, jeden pán sa mi prihovoril. Vraj keby existovala cena, ktorú by diváci mohli udeliť na svahu, dal by ju mne. Je vraj neuveriteľné, čo som za tie dva dni dokázala.
Najúspešnejším športom bol pre vás volejbal. Ako ďaleko ste sa dostali?
Hrala som slovenskú národnú ligu za Tatran Devín a jednu sezónu som bola aj v národnom výbere. Volejbal bol pre mňa jedna veľká láska a dal mi, ako asi každý šport, aj veľa do života. Pokiaľ niekto robí kolektívny šport, naučí sa vyhrávať i prehrávať, naučí sa, že aj keď on je výborný a druhí nie sú dobrí, výsledok môže byť horší. Nemôže sa spoliehať len na seba, ale aj na ostatných, musí im vedieť pomôcť, zvládnuť aj to, keď ostatní s ním nestačia. Bolo to pre mňa veľmi poučujúce. Občas som mala pocit, že sme zápas mohli vyhrať, keby druhí alebo tretí pridal tak, ako som sa snažila ja, ale nevyšlo to. Toto zmierenie je veľmi dobré do života, lebo sú situácie, ktoré v živote nemôžete ovplyvniť len sama, či už v práci alebo v rodine.
Pochádzate zo šiestich detí, ale vy máte len jednu dcéru. Nemali ste iné plány?
V tomto smere som celkom spokojná, vždy som chcela mať jednu dcéru. Možno je to tým, že naša veľká rodina bola veľmi skromná. Väčšinou sme žili z jedného platu, moje túžby po peknom oblečení sa veľakrát zvrtli na to, že som dostala po bratovi vetrovku. Svojej dcére som chcela dať viac, ako som mala v detstve ja. Aj keď je pravda, že každej žene by som odporučila, aby mala radšej dve deti, aby dieťa nezostalo samé. Keď sa rodičia pominú, nech má z rodiny niekoho, kto tu s ním bude dlhšie. Nevyšlo to, nakoniec som rada, že máme Ester, lebo dlho sme deti mať nemohli.
Ako zvyčajne trávite čas so svojou dcérou?
Keď nechodila do Viedne, chodili sme spolu dvakrát do týždňa cvičiť, chodíme spolu na nákupy, niekedy na prechádzku, do divadla, do kina, na balet. Teraz, keď je vo Viedni, je času menej, ale veľmi chcem byť s ňou. Posledný rok už má kamarátky, s ktorými chce tráviť čas a pre mňa je tým pádom už toho času menej. Treba si zvykať, prichádza vek, kedy sa dieťa od rodičov trochu odtrháva, ale verím, že sa vráti.
Máte čas na knihy?
Môj bývalý manžel je vášnivý zberateľ kníh a milovník umenia a ja som vždy všetky tie knihy čítala, som bývalý knihomoľ. Odkedy mám dieťa, tak mám na knihy menej času. Na dovolenku si však vždy zoberiem štyri-päť kníh. Momentálne mám rozčítaný Román môjho života od Marqueza.
Aké máte plány na najbližšie obdobie?
Nedávala som si žiadne predsavzatia, som spokojná aj v súkromí aj v práci. Na tento rok sa teším, v práci ma čakajú ďalšie nové veci. Nenudím sa, chcela by som, aby som bola zdravá, lebo na jeseň som mala nejaké problémy. Inak som naozaj spokojná v práci, v súkromí aj so svojím vekom, to by som želala každej žene.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 856
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 17 466
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 941
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 266
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 594
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 764
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 714
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 687
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 393
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 024
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

V Púchove si celoplošné testovanie po dvoch týždňoch zopakujú

Mesto Púchov si na základe vládneho rozhodnutia po dvoch týždňoch zopakuje celoplošné antigénové testovanie. Skríning sa v Púchove začne v sobotu (23. 1.) a potrvá do utorka 26. januára.

Zdravotník odoberá vzorku z nosa počas testovania na ochorenie Covid-19.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Pozor na snehové jazyky a záveje

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu prvého stupňa pred snehovými závejmi a jazykmi.

Na cestách pozor na snehové jazyky.

Návštevnosť mestského webu stúpla medziročne o 20 percent

Webové sídlo mesta Dubnica nad Váhom navštívilo v minulom roku viac ako 137.000 rôznych návštevníkov. Medziročne sa ich počet zvýšil o 20 percent.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Už ste čítali?