Jaro Gašpar Kremeň oživil lúpežných rytierov

Jasenica – V dnešnej dobe rozvoja informačných technológii, dobe zhonu a nervozity sa dá výborne oddýchnuť pri dobrej knihe. Aj preto je záslužný literárny počin Jara Gašpara Kremeňa, ktorý je autorom jedinečného diela - historického románu Posledný rytier spod Bystrického hradu. Román ponúka nevšedný náhľad do prvej polovice 16. storočia, kde ožívajú postavy bratov Podmanickovcov, autor sa necháva unášať fantáziou a dáva dielu punc výnimočnosti.
Román do života uviedli, po pasovaní za krstných rodičov v sále jasenického kaštieľa, Viera Baničová, riaditeľka Považskej knižnice a Pavol Sedláček, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja. Obaja historickému románu popriali, aby sa dostal do rúk mnohých čitateľov. „Knihu považujem za najzákladnejší kameň našej kultúry a mám ich rád preto, že kniha necháva úžasný priestor pre predstavivosť čitateľa. Kniha je krásna tým, že k pútavému deju si čitateľ môže dosadiť svoje predstavy, svoje tváre, svoje prostredie... Zvlášť pútavá je pre tých ľudí, ktorí žijú v prostredí, kde sa dej odohráva. Nesie i iné posolstvá. Je obrazom určitej doby, historickej skúsenosti, a bolo by načim, aby sme sa z nej poučili, lebo v knihe vidno, kam až môžu viesť sváry a nezhody. Uloženie srdca posledného rytiera v Dolnej Súči je symbolikou zdanlivo vzdialených častí kraja, ich prepojenia a spolunáležitosti. Mohli by sme si z knihy zobrať poučenie, že dôležité je i spolupracovať, byť súdržní, nebezpečné sú konflikty. To je na knižke cenné,“ vyznal sa Pavol Sedláček.
Autora J. G. Kremeňa inšpirovalo k napísaniu románu objavenie srdca, zabudnutého v kostole v Dolnej Súči. „Srdce dala zamurovať manželka Rafaela Podmanického na znak toho, že rytier svoje lúpežné prepady oľutoval. Snažil som sa, aby ľudia pochopili, že za všetko, čo spravia, dobré i zlé, čaká ich odmena alebo trest. Čerpal som z archívov a kníh o rytieroch Podmanických a pokračujem na ďalších dieloch,“ vyjadril sa autor a poznamenal, že dnes je umenie knihu nie napísať, ale vydať, za čo je vďačný svojmu mecenášovi.
Autor Jaro Gašpar Kremeň pochádza zo sedliackeho rodu a jeho korene siahajú do Plevníka-Drienového. Je autorom mnohých poviedok a príbehov, publikovaných v regionálnych i celoslovenských periodikách. Vydal zbierku poviedok Súmrak pod Manínom a Na vlastnú päsť.