Podvažie – Strach a obavy Podvažanov z Horného konca pominuli. Priesaky spodných vôd, ktoré od posledných dní januára najmenej dva týždne strpčovali život občanov, ustúpili, spôsobili však znečistenie pitnej vody v studniach rodinných domov. Pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zistili, že zo vzoriek 16 studní len voda z prameňa Panny Márie a jednej studne vyhovujú na pitie. Občania sú zásobovaní pitnou vodou dovážanou v cisterne.
Pramienok Panny Márie pod Bocankou vyviera vedľa domu Martinkovcov. Osemdesiatštyriročná pani Františka má v čerstvej pamäti, ako jej manžel Vavrinec, pramienok obmuroval. „Keď som sa v roku 1942 vydávala, studienka tu už bola. Okolo nej boli len drevené doštičky. Voda ani v najtuhších mrazoch nezamrzla a parilo sa z nej. Nás prezývali Kompanovci, lebo hneď pri nás bola kompa do Plevníka, rovno na železničnú stanicu. Lurdskú jaskyňku urobil po vojne, v roku 1949. Na kravkách doviezol kameň, z prievozu do kapsy kamienky a urobil formu. Odvtedy takto vyzerá,“ zaspomínala si.
V susedstve rodičovského domu bývajú i synovia František a Ján. Starajú sa o prameň. Aby doň nepadalo lístie, prekryli ho so susedom antikorovým plechom. „Vrieč je hlboko 18 metrov, vyteká zo skaly. Voda tu nikdy nechýbala. Berie z nej asi 15 rodín, prepad zachytávame do deväťtisíc litrového rezervoára. S bratom vodu čerpáme darlingom, ostatným tečie samospádom. Máme tu najlepšiu vodu. Neplytváme ňou, lebo si jej vážime, je vymodlená, naše mamy sa každú nedeľu pri nej modlievali, preto je taká dobrá,“ doplnil rozprávanie syn František. Druhý brat Ján urobil osvetlenie, aby si aj v noci ľudia z nej mohli nabrať.
„O takomto čase bývali u nás povodne, aj meter vody vysoko, kým nepostavili derivačný kanál. Váh sa odvtedy už nevylial, dnes bantuje ináč,“ hovorí pani Františka. Na povodeň sa pripravovali, do vriec dali sliepky, uviazali kravy, ak ich v noci prekvapí voda. Aj domy padali, tie z nepálených tehál. „Na hájove, ktorý previezol bezpečne aj jedenásť ľudí, sa robili záchranné práce. Žili sme pri Váhu, a preto sme od malička vedeli plávať. Naši otcovia sa v lete previezli za korunu na druhú stranu Váhu, k vlaku do Plevníka, v zime prešli po ľade peši,“ doplnil František spomienky z detstva. Mrzí ho, že na Horný koniec dediny nebol dotiahnutý plyn a hovorí, že „takto nás vytrestali.“
Autor: zum