e tých cezpoľných. Široká športová verejnosť sa však s jeho menom po prvý raz bližšie zoznámila v priebehu uplynulej atletickej sezóny, kedy vo svojej vekovej kategórii skvelým spôsobom pokoril jeden z najstarších slovenských atletických rekordov na 600 m. Druhý raz jeho meno výraznejšie zarezonovalo v médiách iba pred niekoľkými dňami, v súvislosti s preberaním ocenení najlepších športovcov, kolektívov a funkcionárov okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava, udeľovaných v poslednú februárovú sobotu na tradičnom plese športovcov v Lednických Rovniach.
Marek, pred niekoľkými dňami si sa ocitol v excelentnej spoločnosti mladých ľudí, z ktorej všetky atletické ocenenia, s výnimkou jediného si odniesli Dubničania. Myslíš, že opodstatnene?
Aj keď to bude možno vyzerať neskromne, musím sa priznať, že áno. Atletika v Dubnici je v súčasnosti na kvalitatívne veľmi vysokej úrovni, výkonnostne i organizačne a veľa atlétov by rado obliekalo dubnický dres. Vážim si preto, že ja takúto možnosť mám. V Dubnici sa v posledných rokoch stmelil skvelý kolektív ľudí, ktorí vedia, čo chcú. Všetky úspechy sú však podmienené každodennou tvrdou prácou. Keďže v tomto smere výčitky svedomia naozaj nemám, myslím si, že aj moje ocenenie bolo zaslúžené a je v správnych rukách.
Dalo by sa teda povedať, že s atletickou sezónou 2005 si nad očakávanie spokojný?
To rozhodne nie. Boli lepšie i horšie okamžiky. Vlani sa mi napríklad po prvý raz podarilo dosiahnuť na majstrovský titul v behu na 600 m žiakov v hale. Zakrátko som k nemu pridal ďalšie dva - v behu na 600 m žiakov a v štafetovom behu na 4x 60 metrov. Z domácich vrcholných podujatí som potom získal ešte štyri ďalšie medaily. Bronzové v behu na 300 m žiakov, v behu na 800 m dorastencov v hale, v behu na 4 x 100 m juniorov a v behu na 4x 100 m dorastencov. Menej sa mi už ale darilo na krosovom šampionáte v Nových Zámkoch, kde som skončil bez medaily, tesne pod stupňom víťazov.
Napriek tomu, že vo februári 2006 si získal svoj ďalší, v poradí už štvrtý majstrovský titul v behu na 800 m dorastencov v hale (2:10,94), nezabudnuteľným zostáva najmä tvoj čas 1:25,70 z 25. septembra 2005, kedy si na dubnickom štadióne „oprášil“ 23 rokov starý žiacky rekord 600 m Petra Jakubécyiho z Považanu Nové Mesto nad Váhom (Bratislava, 24.8.1982 - 1:26,20). Zabezpečil ti prezimovanie na najvyššej priečke priebežných žiackych tabuliek roku 2005. Spomínaš si ešte na detaily?
Samozrejme. S nápadom prišiel priateľ Miro Žikavský z Čiernych Kľačian, ktorý spoločne so svojim trénerom útok na Jakubécyiho rekord pripravoval. Miro napokon onemocnel a z plánu zišlo. Chytili sme sa ho preto my v Dubnici a počas majstrovstiev SR vo viacbojoch ho aj dotiahli do vydareného konca. So všetkou parádou, tak ako to pri rekordoch už býva.
Zatiaľ čo Žikavský zimoval na výslní osemstovkárskych tabuliek žiakov (2:02,27), z druhej pozície si mu dýchal na chrbát (2:04,42). Máme tomu rozumieť, že osemstovka sa stáva definitívne tvojou doménou?
Myslím že áno. Táto trať mi vyhovuje. Je dostatočne rýchla, výbušná i dynamická, aj keď by som ju rád v budúcnosti kombinoval so štvorstovkou.
Môžeme teda dúfať, že najstarší slovenský rekord Jozefa Plachého (Stuttgart, 31.7.1969 - 1:45,40) sa o nejaký ten rôčik už otrasie v základoch?
To akože mojou zásluhou? ... (smiech) ... Tak to mi naozaj asi tak rýchlo nehrozí, aj keď by som sa pochopiteľne veľmi potešil, ak by v budúcnosti táto lichotivá úloha pripadla práve mne. Najbližšie ma však čakajú iné starosti. Končím základnú školu a budem sa musieť porozhliadnuť, kam sa „upichnúť“. Rád by som kvôli tréningom zostal doma v Dubnici. Takže podľa všetkého, mohla by to byť priemyslovka.
Čo vzory?
Jednoznačne Etiópčan Kenenisa Bekele. K mužovi, ktorý po 9 600 m dokáže pri svetovom rekorde poslednú štvorstovku zabehnúť za 54 sekúnd, nemám v podstate už ani čo dodať.
Autor: tch
