Článok pokračuje pod video reklamou
Pokračovatelia Štefánikovcov zachovávajú tradície svojich predkov
Lúky - V obci Lazy pod Makytou, časti Čertov sa nachádza kopec Štefánikovec. V nových mapách je nesprávne uvedený ako Štefákovec, lebo v katastrálnej mape obce, pozemkovej knihe a starších mapách má názov Štefánikovec. Patril Štefánikovskému rodu z Lúk, ktorý má valašské korene. Pastieri, valasi Štefánikovci, či už po synoch alebo dcérach, vyháňali na Jura (podľa počasia) z maštalí ovce na Štefánikovec. Tam mali salaš. Pre syry, bryndzu a žinčicu chodieval pravidelne furman s vozom. Na jeseň na Mitra (Demetra) stádo pozháňali a porozdeľovali po maštaliach na prezimovanie. Mládenci, valasi vraj toto obdobie užívali plnými dúškami. Radi sa bavili počas leta. Najmä na Jána, keď sa pálievali Jánske ohne bývali veľmi aktívni. Vtedy sa poschádzali mládenci, dievčence a rôzni muzikanti zo širokého okolia slovenských i moravských dedín. Okrem muzicírovania, spievania a tancovania sa mládenci predvádzali v rôznych pastierskych zručnostiach, či valaškou alebo v plieskaní bičom. Dalo by sa to prirovnať k terajším folklórnym festivalom. Cez Vianoce koledovali, vinšovali. Na Troch kráľov chodievali s betlehemom a potom zasa fašiangovali.
Na jar v roku 1937 sa vo vtedajších Lúkach pod Makytou otvárala železničná trať. Zhodou okolností ju nazvali podľa Štefánika, ale tento raz ide o generála Milana Rastislava. Ministerstvo železníc Československej republiky dalo pri tejto príležitosti nakrútiť film. Možno, že to bol prvý farebný film nakrútený na území Slovenska. Na filme okrem ostatných obyvateľov sú zachytení aj spomínaní valasi. Zrejme sa vtedy pripravovali vyháňať ovce na Štefánikovec.
Štefánikovský rod v Lúkach má svojich pokračovateľov. Bratia Miroslav, Ján a Pavol spolu s ostatnými priateľmi, ako členovia folklórnej skupiny Javorník sa snažia zachovať tradície svojich predkov. Vystupujú v krojoch Púchovskej doliny a pútajú pozornosť hrou na fujarách-trombitách.
