Karin a jej husle majú vždy zvuk

Čo má folklór spoločné s bankovníctvom Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať.

Čo má folklór spoločné s bankovníctvom
Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať. A dokázal.
Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch, zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku....
Karin Gostanian (31)
Ste členkou predstavenstva správcovskej spoločnosti Asset Management Slovenskej sporiteľne. Čo teda spravujete?
V predstavenstve som zodpovedná za investičný úsek, za investovanie peňazí, ktoré nám klienti zveria v rámci investovania do podielových fondov. Neriadime len podielové fondy, staráme sa aj o majetok, portfólio klientov veľkých finančných inštitúcií. V investovaní je podstatou biznisu sledovanie situácie na finančných trhoch. Máme rôzne modely, na základe ktorých sa rozhodujeme, do akých investičných nástrojov (akcií, dlhopisov...) budeme peniaze investovať.
Nie je 35 miliárd na spravovanie priveľa? Ako sa spravujú cudzie peniaze? Pozeráte sa na ne inak ako na vlastné?
Niekedy sa menej starám o svoje peniaze ako o cudzie. Ako sa hovorí, obuvník... Pozerám sa na peniaze veľmi zodpovedne, a nie je mi vôbec jedno, a ani nikomu v našej spoločnosti, čo sa s nimi deje. V prípade, že sú nejaké výkyvy na trhoch, snažíme sa čo najrýchlejšie reagovať. Nerozhodujeme o investíciách tak, že prijmeme hocijakú ponuku, ktorá prináša najvyšší výnos. Dôkladne analyzujeme riziká spojené s investíciou. Investovanie berieme veľmi zodpovedne, pretože si uvedomujeme, že možno niektorí klienti nám zverili svoje posledné úspory.
Keď ste prvýkrát uvažovali o štúdiu ekonómie, mali ste predstavu, že v budúcnosti budete pracovať pre správcovskú spoločnosť? Bolo to vaším snom alebo ste išli za takouto pozíciou cielene? Ako sa vyvíjala vaša kariéra?
Vtedy ešte nie, lebo na Slovensku nefungoval tento typ biznisu. Študovala som na fakulte zahraničného obchodu s orientáciou na cudzie jazyky. Myslela som si, že budem pracovať v zahraničnom obchode. Čas ukázal, že príležitosti sú lepšie v bankovníctve. Začala som pracovať v Istrobanke na oddelení privátneho bankovníctva, starali sme sa o majetok privátnych klientov, fyzické osoby. Tam som získala skúsenosti nielen v oblasti komunikácie s klientmi, ale aj v odbornej teórii finančných trhov a riadenia portfólia. V roku 2001 prišla ponuka od Slovenskej sporiteľne zúčastniť sa na projekte zakladania správcovskej spoločnosti. Projekt bol súčasťou transformačného procesu Slovenskej sporiteľne po tom, ako Erste Bank kúpila väčšinový balík SLSP. Proces zakladania správcovskej spoločnosti trval tri mesiace a po jej založení som bola akcionárom vymenovaná do funkcie členky predstavenstva. Hovorí sa, že je dobré byť v pravom čase na pravom mieste. V mojom prípade to vyšlo. V tej dobe zákon o kolektívnom investovaní vyžadoval, aby človek pôsobiaci v správcovskej spoločnosti v riadiacej funkcii mal špeciálne skúšky v oblasti kolektívneho investovania. Bola som jedna z mála, ktorí ich vtedy mali. Skúšku som si urobila ešte predtým v banke. Hovorila som si, že v banke zrejme neostanem navždy, preto som si chcela rozšíriť svoje ďalšie možnosti pôsobenia. Aj keď moja predošlá práca má so súčasnou spoločné investovanie na finančných trhoch, teraz je to trochu iné. Pracujem v oblasti kolektívneho investovania, čo je prísne regulované odvetvie a stále sa vyvíja. Pre mňa má veľký význam, že naša spoločnosť je súčasťou finančnej skupiny Erste Bank, takže využívame aj skúsenosti našich partnerov v zahraničí, a zároveň sme dcérou najväčšej slovenskej retailovej banky.
Ako sa vám pracuje v biznise, kde prevládajú muži?
Je to zaujímavé. Našu spoločnosť musím pochváliť, sme výborný tím, nielen v predstavenstve, ale aj ostatní. Pracuje sa mi veľmi dobre a s mužmi tiež dobre vychádzam. Keď sa človek správa prirodzene, férovo a nesnaží sa na niečo hrať, tak dá sa s mužmi vychádzať. Nie je v tom problém a nikdy som sa s ním nestretla. Mala som vždy viac priateľov ako priateliek, častejšie som sa pohybovala v mužskej partii. Nakoniec investovanie je väčšinou mužská parketa (prevahu mužov vidím napríklad na rôznych konferenciách alebo iných odborných podujatiach). Dokonca to platí aj v prípade mojich koníčkov, vo folklórnom súbore boli aj v muzike väčšinou muži.
Za roky pôsobenia vo sfére investovania ste získali mnoho skúseností. Delíte sa s nimi, napr. na konferenciách alebo prednášaním na univerzite? V septembri minulého roka ste v rámci konferencie mali prednášku „Dokedy bude trh otvorených fondov na Slovensku rásť“. Tak dokedy?
Prednášala som na konferen­ciách, na univerzite nie. Trh otvorených fondov rástol takmer dvojnásobným tempom, ale tento rok už to tak nie je. Ľudia investovali prevažne do konzervatívnych fondov a na Slovensku sa úrokové sadzby dostali na minimum, od polovice minulého roka začali znova rásť. Ak úrokové sadzby rastú, konzervatívne investície zamerané na dlhopisy trpia. Výkonnosť fondov nebola taká, ako si ľudia predstavovali. Je to dočasná záležitosť súvisiaca s hospodárskym cyklom. Myslím si, že potenciál rastu trhu sa spomalí a potom bude rásť stabilným tempom.
V súvislosti s dianím na medzinárodných trhoch – rada cestujete? Podľa čoho si vyberáte destinácie, napr. na dovolenku?
Čo sa týka finančných trhov, veľmi rada cestujem. Vývoj na trhoch je veľmi rýchly, zahraniční hráči sa prispôsobujú podmienkam na trhu, vymýšľajú stále nové produkty. Som veľmi rada, keď dostanem ponuku ísť na seminár, kde nám zahraničná banka alebo inštitúcia prezentuje svoje produkty, lebo tak sa človek najviac naučí. Tieto informácie v žiadnej knižke nenájdete. Získam nové informácie, ku ktorým by som sa inak nedostala.
Milujem more, páči sa mi Jadran, Chorvátsko. Bola som na Mauríciu, a ten mi učaroval svojou faunou, flórou, podnebím, výborne si tam oddýchla. Nikto sa tam nikam neponáhľa. Na dovolenke nie som rada na jednom mieste. Po dvoch dňoch sa začnem nudiť. Necestujem na veľmi dlhé trasy, neviem sa v aute „poskladať“ so svojou výškou. Ak cestujeme lietadlom, na mieste si prenajmeme auto, spoznávame niečo nové. Nie som typ, ktorý vydrží na pláži desať dní.
Máte rada rýchle autá?
Rýchle auto má priateľ a pri cestovaní na dlhšie trasy si veľmi rada si vychutnám rýchlu jazdu v ňom.
Pochádzate z Novej Dubnice. Keď porovnáte život v Bratislave so životom v Novej Dubnici – aké majú plusy a aké mínusy?
Aj keď veľa ľudí nadáva na Bratislavu, ja sa tu cítim veľmi dobre. Odtiaľto je blízko do zahraničia, ak chce človek ísť na dovolenku, za nákupmi, kultúrou, je tu viac príležitostí. V okolí Bratislavy sú krásne lesy, či už Karpaty alebo lužné lesy okolo Dunaja, veľa prírodných jazier. Jazdím na bicykli po všetkých hrádzach a cyklistických chodníkoch. Odtiaľto je na skok aj na lyžovačku do Semmeringu. Na Považí sú síce tiež hory, ale tu v Bratislave poznám viac turistických chodníkov a našla som si k nim vzťah. Plusom Považia je úplne iné tempo života – pomalšie. Treba si nájsť v živote rovnováhu, v určitom veku človek vyžaduje dynamiku, potom spomalí.
Na čo si zo svojho rodiska najradšej spomínate?
Rodičovský dom je na kraji mesta pod horou. Les som ako dieťa vnímala ako prirodzenú súčasť okolia. To si teraz ako „Bratislavčanka“ veľmi vážim, keď prídem na víkend domov, všetko tam inak vonia. Lesy sa mi viažu aj k detstvu, spomínam na to, ako sme sa s kamarátkami v nich naháňali, chodili venčiť psov, zajace... Bola som vo veľmi tesnom súžití so zvieratami. Študentské roky som prežila na gymnáziu v Trenčíne, a tam som už voľný čas trávila vo folklórnom súbore Trenčan.
Ako často sa do Novej Dubnice vraciate?
Snažím sa raz za mesiac. Rada sa vraciam domov. No neraz nie je kedy.
Priezvisko Gostanian neprezrádza práve slovenský pôvod. Odkiaľ pochádzate, resp. pochádzajú vaši rodičia, predkovia?
Priezvisko mám po otcovi, je to arménske meno. Narodila som sa v Trenčíne a vyrastala v Novej Dubnici. Na toto priezvisko som hrdá, okrem jeho exotického pôvodu je výbornou témou na otvorenie rozhovoru v spoločnosti neznámych ľudí.
Celý deň sa vo svojej práci zaoberáte číslami. Ako relaxujete?
Potrebujem pohyb, šport, lebo som hyperaktívny človek, ktorý neobsedí. Nebaví ma oddychovať spánkom, ľahnúť si na celý deň a čítať knižku. Rada hrám tenis, bicyklujem, v lete plávam, preferujem jazerá, ktorých je v blízkosti Bratislavy dosť.
Ďalším relaxom je hudba, je to úplne iná dimenzia myslenia a človek si úplne inak oddýchne. Folklór a husle veľmi ovplyvnili môj život, našla som tam priateľov, s ktorými keď sa stretnem po dlhšej dobe, je to ako keby sme sa včera rozišli. Je dôležité, keď patríte do nejakej spoločnosti ľudí, či už sa to týka hudby či športu, pretože tá formuje vaše názory a ovplyvňuje vás priamo alebo nepriamo. Javisko vám môže pomôcť stratiť trému pred väčším počtom ľudí, čo v práci oceníte, keď máte niečo prezentovať na stretnutiach s väčším počtom ľudí. Fungovanie v rámci komunity znamená vedieť robiť kompromisy a rozumieť ľuďom. To potom oceníte v rokovaniach s klientmi, ktorým treba trpezlivo vysvetľovať všetko, čo je spojené s investovaním a pochopíte ich potreby. Preto je pre mňa folklór taký dôležitý, nie je to len samotná hudba. Na vysokej škole som hrala v Ekonóme a Gymniku. Vytvorili sme tam ako hudba výbornú partiu, precestovali sme celú Európu, z exotických Čínu a Indiu. Máme veľa zážitkov, ktoré nás spojili. Založili sme ľudovú hudbu Vrchári, ktorá okrem samostatného pôsobenia spolupracovala jeden čas so SĽUK-om a ďalšími súbormi. Je to môj druhý život, doteraz sa stretávame, a keď si zahráme, idú mi až zimomriavky.
Držíte sa „zaručeného“ stravovacieho programu? Treba povedať, že máte postavu modelky – štíhla postava, výška nad 180 centimetrov a k tomu pohľad s krásnymi modrými očami.
Držím sa, nie podľa knižky či časopisov. Jem, čo mi chutí. Mám veľké šťastie, že čo zjem, nenalepí sa to na mňa. Myslím si, že v mojom veku si však musím dávať pozor. Jem veľa zeleniny. Niekto ju musí jesť nasilu, ja ju preferujem. Ak si mám vybrať niečo v reštaurácii, nedám si ťažké jedlo, radšej ľahšie. Viac dbám na stravovanie ako v minulosti, lebo je dôležité, ako sa človek cíti a ako vyzerá. Radšej dám viac peňazí na stravu ako v neskoršom veku na lieky. Za kompliment ďakujem.
Odchádzate na dovolenku s pocitom, že sa vôbec nebudete venovať práci alebo každodenne sledujete na notebooku vývoj vami spravovaných fondov?
So sebou mám len telefón, občas zavolám, čo sa deje. Som typ človeka, ktorý vie relaxovať, úplne vypnúť, cez víkend nemyslieť úplne na nič a na dovolenke takisto. Pozerám sa na vlnky..., nad ničím nerozmýšľam. Pre mňa je dôležitá rovnováha medzi prácou a osobným životom. Snažím sa stretávať s priateľmi, udržiavať staré kontakty, nerobiť to na úkor práce, ale aj nebyť workoholikom. Nech to nevyznie, že nechcem pracovať! Niektorí ľudia si naberú veľa práce a myslím si, že to nie je správne, lebo človek za chvíľu „vyhorí“.
Máte nejakú „úchylku“ – „deformáciu z práce“? Napríklad, že prepočítavate účty v obchode rýchlejšie ako pokladníčka?
Deformácia je taká, že keď človek robí s veľkými peniazmi, potom sa o malé nestará. Nie, nemám takú deformáciu. Možno niekedy prenášam domov riadenie, som skôr typ panovačný, tvrdohlavý a dominantný. Aj v kolektíve som vždy bola v centre, keď sa niečo dialo. Myslím, že sa to so mňou vezie.
Stalo sa vám, že ste sa niekedy v živote „prepočítali“?
Zatiaľ, čo robím, všetko robím tak, ako mi srdce káže a so všetkým som spokojná. Dúfam, že to bude i ďalej tak.
Hovorí sa, čo je doma, to sa počíta. Je to pravda?
V práci sa snažíme zúžitkovať všetko, čo nám ponúka naša finančná skupina a naši partneri v Rakúsku. Presne tento prístup mám aj v súkromnom živote, že o peniažky sa treba starať a netreba uraziť šťastie. Ak to šťastie je, treba mu maximálne vychádzať v ústrety, aby neodišlo.
Čo by ste odporúčali Slovákom, aby viackrát nenaleteli takým projektom, ako boli nebankové subjekty, ktoré na Slovensku skrachovali?
Keď niekto ponúka investíciu, ktorá prináša veľký výnos, vždy je za tým nejaké riziko a niečo za tým stojí. Nemali by robiť náhle rozhodnutia a presúvať peniaze tam, kde vidia historicky najlepšiu výkonnosť. Dôležité je optimálne rozložiť peniaze, a tak ich držať. Nerobiť unáhlené rozhodnutia. Nedržať sa starých návykov, že nás niekto chce oklamať, lebo trh kolektívneho investovania je odvetvie dohliadané Národnou bankou Slovenska, harmonizované s európskymi direktívami. Máme veľmi prísne limity pri investovaní a požiadavky na rozloženie rizika. Podvádzať ľudí nám, ani ako súkromným osobám, ani ako spoločnosti, za to nestojí, pretože si vážime, ak máme u klientov dobrú povesť a nechceme ju stratiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Autor: zum

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 28 117
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 919
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 296
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 156
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 863
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 726
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 114
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 648
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 774
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 456
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 368
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 272
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

V príprave sa Sedmerovec stretol aj s dorastom Dubnice.

Pred začiatkom odvetnej časti oblastnej 8. ligy ObFZ Považská Bystrica sme nazreli do príprav Sedmerovca, Ilavy, Pružiny, Bodinej, Jasenice, Vrchteplej, Lednice, Kvašova B a Ilavy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Ikonický roštový chodník cez mokrade.

Historický park v Lednických Rovniach patrí na Slovensku k najkrajším.


  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 114
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 648
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 774
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 456
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 368
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 272
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu