Článok pokračuje pod video reklamou
v,“ skonštatoval porotca Vlado Gajdoš zo ZUŠ Púchov. Spokojná bola aj ďalšia porotkyňa Lýdia Janáčková: „Tiež som prekvapená z niektorých skrytých talentov. Ale musím povedať, že aj z tých, ktorí prišli nepripravení. Dá sa to veľmi dobre rozoznať od trémy.“
Kým pred porotcami bola ťažká úloha, za dverami čakali súťažiaci, zvedaví na svojich konkurentov. Marcel Filo a Pavol Šarlay si veľké starosti nerobili. Obaja už majú skúsenosti s verejným vystupovaním, aj keď sa priznali, že bližšie im je recitovanie. No nezaostávali ani v speve. Na vystúpenie svojej vnučky Júlie Pacúchovej bola zvedavá jej stará mama Božena Dolinková: „Držím jej palce. Je veľmi nadaná, hrá na flautu i spieva.“ S Lindou Kiššovou bola vychovávateľka Edita Bačíková. Aj jej sa súťaž pozdávala, i keď na niektorých súťažiacich mala svoj názor. „K hudobnej výchove patrí talent. Lenže teraz deti ako sistrácajú sebakritiku, zrejme vplyvom rôznych reality show.“
Z dverí postupne vychádzali súťažiaci, ktorí to už mali „za sebou“. Kristína Hamárová bola spokojná. „Páčia sa mi takéto súťaže. Najviac ma však oslovilo nahranie vlastného CD. Spevu sa intenzívne nevenujem, skôr klavíru.“
V Ilavskom okrese súťaž otváral 16–ročný študent ilavskej obchodnej akadémie Lukáš Ciho z Ladiec. „Nie je to moja prvá verejná súťaž, ešte v základnej škole som sa niekoľkokrát zúčastnil na Slovenskom slávikovi, raz som bol, myslím, druhý. Potom som začal mutovať a spev musel na čas bokom.“ Prestávka Lukášovi zrejme prospela, pretože pieseň od Paľa Haberu mu vyložene sadla a pred druhou piesňou mu porotcovia povolili „hodiť očkom na anglický text.“ Ďalšiu účastníčku, Radku Zbínovú z Ladiec, sme vyrušili pred vystúpením. „O súťaži som sa dozvedela od pani učiteľky Lisákovej. Trému zatiaľ nemám, dúfam, že ani počas spievania za mnou nepríde. Sledujem aj televíznu Superstar, chcela by som si ju niekedy vyskúšať, len neviem, či sa mi to podarí. Možno by sa mi zišli skúsenosti zo školy, kde som získala viacero umiestnení do tretieho miesta v rôznych súťažiach.“
Bez akejkoľvek trémy sa pred vystúpením bavili dve dievčiny z Hornej Poruby. „Prečo si tu?“ „Všetko treba vyskúšať, tak som sa prihlásila. Hudba sa mi páči, okrem spevu hrám aj na varhany. A čo budem spievať? Predsa – Opri sa o mňa!“ dodala so smiechom Lucia Živčicová. Jej kamarátka Nikola Švaňová má podobný názor na súťaž. „Tréma nie je, spievať budem pieseň od Zuzany Smatanovej. Podobne ako Lucia, aj ja sa snažím hrať na hudobný nástroj, lenže ja som si vybrala gitaru.“ Na spoločnú otázku, čo sa stane, ak nepostúpia, obe suverénne odpovedali. „Predsa nič, ale nemôžeme si vyčítať, že sme to neskúsili. Ak by to vyšlo, bolo by to fajn.“
