„Reality show neobľubujem,“ hovorí Peťo Badač, jeden z loggerov Big Brothera
Sú takí, ktorí sa vďaka vysokej škole dozvedia, že glandula thyreoidea nie je tropické ovocie, ale štítna žľaza, sú aj takí, ktorí prídu k ešte zaujímavejším zisteniam. Napríklad, ako sa na Slovensku točia filmy. Dokonca veľa filmov. Len ich väčšina z nás nikdy neuvidí. Čo-to o tom vie aj 19-ročný Peťo Badač z Považskej Bystrice, ktorý už druhý rok študuje produkciu na VŠMU v Bratislave. „Režiséri a dokumentaristi završujú skúšku natočením filmu. My, ako kvázi producenti, im pri tom pomáhame, pretože oni nerozmýšľajú nad takými vecami ako, kedy a čo natočiť a čo všetko je k tomu potrebné zohnať,“ vysvetľuje Peťo. Filmy, ktoré študenti VŠMU natočia, sa najprv premietajú priamo v škole a potom putujú na medzinárodný festival. Len ojedinele sa dostanú aj do televízie. Doteraz najväčším úspechom bol asi Humorný festival, na ktorom bol ich film nominovaný popri reláciách ako 7 s.r.o. či Uragán.
Ako Peťa vôbec napadlo študovať produkciu? „O štúdiu tohto odboru som vlastne ani netušil. Dozvedel som sa o tom náhodou, keď som si v novinách prečítal článok o jednej žene, ktorá sa venuje tejto zaujímavej práci. Celkom ma to zaujalo,“ odpovedá Peťo a zároveň sa priznáva, že na prijímacie skúšky sa nijako špeciálne nepripravoval. Peťo nie je trémista, a preto sa zbytočne pred skúškami nestresoval. V prvý deň boli písomné testy, na druhý ústny pohovor. „Nebolo to najslávnejšie, na otázky som vôbec nevedel odpovedať. Spýtali sa ma, čo je akcia, a keďže som akosi ekonómiu vypustil z hlavy, väčšinou som len pritakával na to, čo vraveli oni. Potom prišiel na rad rozbor filmu. Strašne som sa zaň hanbil, lebo bol zlý. Stále sa ma pýtali, ako som myslel toto a toto a ja som to len obkecával. Pri rozbore filmu si treba všímať, ako pracujú jednotlivé zložky, napríklad kameramani, scenáristi, zvukári, strihači a tiež celkový prínos filmu. Nikdy predtým som s takýmto niečím nestretol, a tak to bolo pre mňa dosť ťažké,“ spomína si. Z ústneho pohovoru nemal dobrý pocit, ale upokojovalo ho, že nebol jediný, kto z neho odchádzal s takým malým srdiečkom. Ale podarilo sa. Už pred nástupom do školy sa prostredníctvom internetu dozvedel, že ho čakajú predmety umeleckého, ekonomického a technického zamerania. Realita ho trochu sklamala. „Je to zaujímavé, ale čakal som viac, možno väčšiu úroveň.“ priznáva. Snáď aj preto si minulý rok podal prihlášku na českú FAMU. Tam síce postúpil aj do ústneho kola, no mal smolu, neprijali ho.
Mnohí na Peťovom mieste by sa však určite nesťažovali. Veď kto by nechcel mať priamo v škole kinosálu a pozerať filmy cez vyučovanie. Nie však kasové trháky. Na VŠMU väčšinou nepozerajú komerčne úspešné filmy, skôr umelecké, archívne a filmy, ktoré bežný divák nemá možnosť vidieť. Profesori sú väčšinou ľudia z odboru. Počas vyučovania sa zúčastňujú aj na natáčaní rôznych relácií, aby sa zoznámili s prácou v praxi. Na prednáškach sa z času na čas mihne nejaká slovenská „celebrita“. Napríklad taká Iveta Malachovská, ktorá na VŠMU taktiež študuje produkciu, avšak doktorandské štúdium.
Peťo spolupracoval už na niekoľkých reklamách, no najväčšou profesionálnou skúsenosťou pre neho bola určite práca loggera v projekte Big Brother. Keď mu túto prácu ponúkli, vôbec neváhal, práve naopak, veľmi sa na to tešil. Na reality show pracovali tri druhy režisérov. Hlavný režisér, denní režiséri, ktorí dohliadali nad úlohami a striedali sa po dňoch a režiséri, ktorí pozerali materiál a potom ho strihali. Tí sa striedali po troch hodinách. A úlohou loggera bolo pomôcť im, aby sa vedeli lepšie zorientovať v nafilmovaných scénach. Inak povedané, loggeri sledovali dianie v dome Veľkého brata a opisovali zaujímavé momenty. „Zo začiatku sme sledovali úplne všetko. Režiséri boli nadšení, aj keď sa súťažiaci len vyzúvali. Potom ale pochopili, že do tridsaťminútového zostrihu sa nezmestí všetko.“ V Big Brotherovi pracovali štyria loggeri. V každej zmene dvaja. Stíhať prácu aj školu nebolo podľa Peťa až také náročné. Síce mal trochu väčšiu absenciu, no pri zápočte to nakoniec nezohrávalo veľkú úlohu. „Súťažiaci sa zobúdzali väčšinou o 8. hodine, takže v práci sme museli byť už pred ôsmou. A spať chodili ako-kedy. Zakaždým sme si tajne želali, aby už išli spať a modlili sa, aby im už nedali nič robiť, pretože veľakrát sa stalo, že o jedenástej prišiel pokyn – o tretej hodine v noci bude výmenný súboj,“ informuje o nových zážitkoch a skúsenostiach. Taktiež sa priznal, že mal aj svojho favorita už od samého začiatku, víťaza súťaže. Zo všetkých súťažiacich sa mu zdal najnormálnejší a mal vraj najmenej manierov. „Diváci to všetko videli z iného svetla ako my. Videli len úseky z ich života. Napríklad niekto sa im mohol zdať zo súboja strašne odvážny, ale nevideli, že sa o ničom nevedel rozprávať, že sa s ním nedalo komunikovať, že nevedel variť a podobné drobnosti, ktoré sme si my všímali.“ Netvrdí však, že mali zdravší pohľad na vec. „Aj ten náš pohľad bol len pohľadom cez zrkadlá, a to je úplne iné, ako keď sa s niekým rozprávaš naživo. Je rozdiel, ako sme to vnímali my, ako to vnímali diváci a ako to vnímali súťažiaci v dome medzi sebou.“ Prezradil nám aj zopár pikošiek, ako napríklad, že sa pri práci nemohli veľmi rozprávať, pretože ich v dome počuli. Súťažiaci sa dokonca prikrývali dekami a snažili nakúkať cez zrkadlá, za čo boli aj napomínaní. Tiež sa niekedy stalo, že sa súboj musel opakovať kvôli technickým problémom. Po skončení reality show Big Brother sa konal jeden veľký žúr, na ktorom sa zúčastnili aj hlavní aktéri súťaže. „My sme ich stále videli a počúvali tie isté historky dookola, takže keď sme sa s nimi stretli, brali sme ich ako niekoho, koho dobre poznáme. No samozrejme, keď sme ich zdravili, tak oni na nás pozerali ako na neznámych,“ smeje sa Peťo. Po skončení reality show si s kolegami vydýchli, že je po všetkom. Zároveň im aj bolo ľúto, že už nebudú spolupracovať, pretože si na seba navykli. Na tomto projekte sa Peťovi najviac páčila možnosť vyskúšať si teoretické poznatky v praxi. Tak trochu sa mu nepáčila organizácia, ale ako vraví, to sa stáva pri takýchto veľkých projektoch vždy, pretože každý by to chcel robiť trochu inak a dochádza ku konfliktu záujmov. Big Bothera v televízii nesledoval, a paradoxne neobľubuje ani reality show. To je aj jeden z dôvodov prečo má rád Bratislavu. Sú tam predsa len väčšie možnosti kultúrneho vyžitia, keď človek nechce sedieť doma a pozerať televíziu.
Autor: Iveta Kováčiková