Ako som nezačal hazardovať

ruke. Do očí mi udrie veľký kurzový lístok. Myšlienka rýchleho rozmnoženia posledných korún je fascinujúca. Stavím si na jasných favoritov a budem mať istotu výhry. Za dvacku si aj tak dnes nič nekúpim. Vkladám vyplnený lístok do rúk pokladníčke, preberám zatiaľ výherný tiket.
Po tvrdej drine jedno orosené nie je hriech. Vyberám z ponuky čapovaných mokov, s úsmevom na tvári hlásim svoju super voľbu. Spolu s prvými dúškami si opäť všímam ponuku zápasov na dnes i zajtra. Trochu iné kurzy, no princíp ten istý. Minulý tiket skončil pokrčený v koši, tento zinkasujem do peňaženky. Nastáva peňažná výmena, za pár desať korún inkasujem poukaz na rovný tucet desiatok. Dopíjam a s istotou výhry odchádzam domov.
Na stanici kupujem lístok, zostáva dosť času. Prechádzka po nástupišti, opäť možnosť minimálne zdvojiť svoje imanie. Športové zápasy ma už dvakrát sklamali, skúsim číselnú lotériu. Držím doklad o stávke a predsa pozerám zápasovú ponuku. Kúpim si kurzový lístok a vsadím na výhru troch istých favoritov s minimálnym kurzom za viac korún. Nastupujem do vlaku mysliac na preberanie výhry.
Večer čo večer doma píšem kombinácie, skúšam variácie a permutácie. Skontrolujem ťahané čísla a pripravím tikety na zajtra. Pozriem tabuľky, počty remíz a víťazstvá. Ešte, že nemám deti a manželku, čo by ma vyrušovali pri tejto mojej záľube.
Vždy som bol proti hazardu. Neuznával som automaty a kasína. Len zdierajú ľudí a berú im úspory. Štátom povolená lotéria a stávkovanie je o inom.