Článok pokračuje pod video reklamou
.
V podvečer 31. marca 2006 sa množstvo ľudí stretlo v jednom hľadisku s jedným cieľom: popásť si oči na tohtoročnej divadelnej akadémii nášho gymnázia. Kto „obetoval“ svoj čas, určite neľutoval.
Po úvodnom „Vypnite si, prosím, vaše mobilné telefóny“ vystúpila na pódium pani profesorka Oľga Nováková, ktorá privítala divákov, a zároveň oznámila smutnú správu: každoročné predstavenie prímy, už tradične otvárajúce školskú akadémiu, sa tentoraz konať nebude. Dôvod? Chrípka.
Večer teda začali svojou hrou Smiešne lásky herci Divadielka 10. Po dvoch minulých rokoch, keď sa prezentovali spracovaním poézie, pani profesorka Nováková zvolila prózu, presnejšie prierez tvorbou českého exilového autora Milana Kunderu. Vystúpenie plné živej hudby, spevu i vtipu príjemne naladilo každého diváka.
Po nich nastúpili žiaci kvarty, ktorí pod vedením pani profesorky Lívie Andovej nacvičili predstavenie s názvom Buchschnabelland. Toto divadlo sa nechalo titulovať nemecké, avšak návštevníci sa nemuseli strachovať, pretože štyria mladí stroskotanci na ostrove v Karibiku rozprávali po slovensky, takže zmysel neunikol nikomu.
Mnohých ľudí tento rok zaujalo na pozvánke nové a neznáme divadlo s originálnym názvom Napíšte si výpoveď. Už prvá predpremiéra, konajúca sa v rovnaký deň, doobeda pre študentov gymnázia, všetko objasnila. Šestica mladých profesorov z iniciatívy pani profesorky Ivy Posluchovej predviedla výborné herecké výkony i zmysel pre humor v spracovaní rozprávky s jednoduchým názvom Huri, podľa hlavnej postavy. Ich premiérovú premiéru si skutočne odkrútili na výbornú....a podotýkam, že žiaden z nich ma neučí.J
Príbeh o čarodejníkovom klobúku a nezvyčajnej rybačke spracovali pre terciánov v angličtine pani profesorka Viera Fecková a pán profesor Dobroslav Kortman. Záznam z tohto milého predstavenia, v ktorom som dokonca aj čo-to rozumela, pošlú svojim fínskym priateľom z medzinárodného projektu Sokrates.
Po krátkej prestávke, určenej na občerstvenie a gratulácie, sme sa započúvali a zapozerali do dojímavého príbehu Kleopatry, Egypťanky, ktorá však hovorila po francúzsky. Pretože francúzština nebýva najsilnejšou stránkou divákov, obrovským prínosom boli postavy bohýň Isis a Venuše, ktoré sprevádzali dejom v materinskej reči. Tretiaci pod réžiou pani profesorky Jany Šugarovej a študentky Lucie Cíbikovej týmto vystúpením s krásnymi kostýmami a hudbou oslávili desiate výročie francúzskeho divadielka.
Na záver všetci očakávali to, čo sa na akadémii vždy na záver očakáva - Divadlo Výzva. Mne osobne sa v hre Petra Karvaša Náš mecenáš najviac páčili herecké výkony a scéna. Pani profesorka Ľubica Juríčková môže byť na svojich zverencov právom hrdá. Práve ona sa ujala aj záverečných slov.
Keď som vyšla z kina, znovu ma nečakali fotografovia, ani luxusná limuzína. To mi však vôbec nebránilo povzdychnúť si, aký krásny a príjemný večer som zažila...J
