Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Sen športového redaktora pohltil mediálny výskum

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať. A dokázal.

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať. A dokázal.
Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch, zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku....
Ivan Sečík (54)
Študovali ste žurnalistiku. Čo vás k nej priťahovalo? Spomínate na prax v Obzore?
Venoval som sa aktívne športu, zaujímalo ma športové novinárstvo. Mal som vzory medzi redaktormi, ktorí písali o športe v tlači a pôsobili v televízii. Nakoniec osud chcel inak. Po prijatí na žurnalistiku v Bratislave prišla ponuka študovať v Sovietskom zväze. Po skončení vysokoškolského štúdia som pokračoval vo vedeckej ašpirantúre. Takmer celé sedemdesiate roky som strávil v Petrohrade a Moskve. Ako som rástol, začal som sa hlbšie zaujímať o spoločensko-politické dianie, odpútal som sa od športu a venoval som sa štúdiu postavenia žurnalistiky v politickom systéme spoločnosti, čo automaticky predurčilo moje ďalšie smerovanie.
Na prvú prax v Obzore si veľmi rád spomínam. Začínal som v denníku Smena, pochopil som však, že som urobil chybu a ako začínajúci novinár sa o základoch žurnalistiky môžem oveľa viac dozvedieť v okresnej tlači. V Obzore som absolvoval plnohodnotnú prax, s kolegami sme robili noviny od A po Z a zachoval som si na to veľmi dobré spomienky.
Čo vás najviac pripútalo k Petrohradu a Moskve?
V Petrohrade už v tom čase bolo takmer pol milióna študentov, z toho okolo 50-tisíc zahraničných a chtiac-nechtiac sme sa stali určitými vyslancami Československa. Vnútorne sme cítili potrebu dobre reprezentovať nielen v oblasti štúdia, ale aj kultúry a športu, lebo sa tam pre zahraničných študentov poriadali mnohé kultúrne a športové akcie. Od samého začiatku nám učitelia prízvukovali, že študovať v Petrohrade neznamená len získať odbornosť, ale poznaním histórie a kultúry samotného mesta nadobudnúť navyše ďalšie vysokoškolské vzdelanie. Petrohrad je jedným z najkrajších miest na svete, doslova múzeom pod otvoreným nebom. Možnosti, ktoré už aj v čase mojich štúdií poskytoval v oblasti kultúrneho rozvoja, boli neporovnateľné s tým, čo sme mali k dispozícii vo vtedajšom Československu. Okrem toho, čo ponúkala samotná vrcholová ruská kultúra, som mal možnosť vidieť špičkové západné divadelné, tanečné, hudobné a iné kolektívy. Z tohto hľadiska mi skutočne pobyt v Petrohrade a Moskve otvoril oči. Keď som ako 18-ročný mladík odchádzal z domu, nemal som osobitný vzťah a predstavu o kultúre. Petrohrad ho vo mne vzbudil a dodnes som mu za to vďačný. Aj pri súčasných možnostiach, ktoré poskytuje Bratislava, s radosťou vždy navštevujem koncerty a divadelné predstavenia ruských, osobitne petrohradských súborov, a som rád, keď sa kultúrna výmena podporuje, lebo si myslím, že obohacuje obidve strany.
V ruštine ste stále doma alebo aj v inom jazyku?
Samozrejme. Dnes sa znalosť cudzích jazykov stala nevyhnutnosťou. Pochopil som to už v Petrohrade. Dochádzal som do kontaktu s množstvom zahraničných študentov, takže napríklad nemčinu, ku ktorej som mal vtedy okrem ruštiny najbližšie a maturoval z nej, som si dopĺňal s kolegami z Nemecka. Angličtina sa stala nevyhnutnou, aby človek mohol pôsobiť v medzinárodnom prostredí. Angličtinu sa dodnes doúčam takpovediac za pochodu. Znalosť uvedených troch svetových jazykov je osožná, pokiaľ človek vie ešte nejaký naviac, napríklad francúzštinu, je to bonus navyše, osobitne, ak sa chce presadiť v inštitúciách Európskej únie.
V rodine prechádzame voľne zo slovenčiny do ruštiny a naopak, lebo chceme, aby si aktívny jazykový prejav zachovala aj naša dcéra Nina. Keďže od vlaňajška žije u nás aj manželkina matka, ruština je prítomná na každom kroku. Manželka Irina je redaktorka ruskej redakcie zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa podieľala na založení zahraničného vysielania SRo Radio Slovakia International. Napriek tomu, že je vzdelaním právnička, v tejto práci sa našla a oduševnene propaguje Slovensko v zahraničí. Dúfam, že v spleti paragrafov ju zastúpi dcéra – študentka práva...
Ako ste sa dostali k výskumnej práci?
Pôvodné plány, že pôjdem do aktívnej žurnalistiky, život skorigoval. Viacerí zodpovední pracovníci redakcií, na ktorých som sa obrátil, vyjadrili názor, že to nie je robota pre človeka s mojou kvalifikáciou. Potreboval som riešiť aj svoje sociálne záležitosti, ale nechcel som odísť z mediálnej sféry, a tak som zakotvil v Novinárskom študijnom ústave, kde som pôsobil vyše pätnásť rokov až do jeho likvidácie. V 90. rokoch som bol jeho riaditeľom, transformoval som ho do podoby Národného centra mediálnej komunikácie. Napriek nespochybniteľnému významu a výsledkom činnosti, ako aj účasti na viacerých medzinárodných projektoch v rámci Európskej únie, bolo pracovisko v roku 2000 zrušené v rámci tzv. úsporných opatrení v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od Slovenska dnes vo všetkých krajinách EÚ existujú početné pracoviská, ktoré skúmajú systém médií a fungovanie prostriedkov masovej komunikácie. Nové informačné technológie nás sprevádzajú na každom kroku a poznanie základných zákonitostí ich pôsobenia, komunikačného správania sa obyvateľstva sa stávajú nevyhnutnými predpokladmi na určovanie strategických krokov mediálnej politiky štátu.
Keď sa koncom 80. rokov objavila možnosť výskumne spolupracovať na niektorých európskych projektoch, utvrdil som sa v tom, že nemusíme mať žiadne komplexy. Ukázalo sa, že sme síce nemali skúsenosti a najlepšiu jazykovú prípravu, odborne sme však v ničom nezaostávali a naši západní kolegovia nás akceptovali ako rovnocenných partnerov. Už vtedy som viedol niektoré projekty spolupráce s Európskym ústavom pre média v Düsseldorfe a Európskym audiovizuálnym observatóriom. Neskôr som absolvoval niekoľko študijných pobytov Nemecku na Heidelbergskej univerzite, bol som na stáži vo Wiesbadene. V 90. rokoch som robil zástupcu Slovenska v orgánoch Rady Európy pre média, podieľal som sa na rokovaniach Slovenska a EÚ o približovaní legislatívy v kultúrnej a mediálnej oblasti. Bola to dobrá škola, kde som sa mnohé musel učiť za pochodu. Som rád, že dnešní mladí ľudia sú oveľa lepšie pripravení v jazykovej oblasti, neznamená to však, že na svojej odbornosti netreba denne pracovať.
Čo je na výskume atraktívnejšie ako na písaní článkov či nakrúcaní reportáží?
Každá zložka novinárskej činnosti má svoje čaro a bol by som rád, keby u nás bolo čím viac dobrých publicistov – reportérov, autorov analytických článkov, fejtónov. Niektoré tradičné žánre, napríklad reportáž, sa z našich novín takmer úplne vytratili. Želal by som si, aby v našej žurnalistike bolo čím viac originálnych autorov, kvôli ktorým si ľudia budú kupovať noviny a časopisy, tak ako je to bežné v zahraničí a ako to bývalo aj v histórii našej žurnalistiky. Na druhej strane výskum má významnú poznávaciu funkciu. Produkty mediálnej komunikácie sa na nás valia zo všetkých strán, vplývajú na človeka, a ten ich prijíma rôznym spôsobom. Mediálny výskum môže tento proces konkrétne pomenúvať, tvorcov žurnalistiky upozorňovať na jeho úskalia. U nás v súčasnosti neexistuje kvalitná mienkotvorná žurnalistika, neúmerne sa presadzuje bulvár. Úlohou výskumu je, aby na tieto veci upozorňoval, aby bubnoval na poplach. Spoločnosť, v ktorej nefungujú mechanizmy spätnej väzby – a žurnalistika patrí medzi jej najúčinnejšie nástroje - sa nemôže normálne vyvíjať ani z hľadiska demokratického charakteru politického systému, ani z hľadiska reálneho uplatnenia verejnej mienky. Žurnalistika má byť nástrojom, prostredníctvom ktorého môže občan vyjadriť svoj názor, dosiahnuť za určitých okolností zmenu postojov a rozhodnutí politikov, ktorí ovplyvňujú chod udalostí. Obávam sa, že sme vo fáze, kedy žurnalistika tieto funkcie v plnom rozsahu zďaleka neplní. Takže o to viac je výskum trojuholníka občan – médiá – politika potrebný.
V akých oblastiach realizujete výskumy? Len pre rozhlas alebo aj pre iné inštitúcie a firmy?
Sme pracoviskom Slovenského rozhlasu, preto sa venujeme predovšetkým otázkam vývoja rozhlasového trhu a počúvanosti rozhlasu. Máme však aj ambíciu širšie postihnúť svet médií a poznať nášho poslucháča v svojom komplexe ako človeka, ktorý súčasne číta aj noviny a časopisy, pozerá televíziu, preto v základnom rámci sledujeme tiež ostatné médiá, vrátane využívania nových komunikačných technológií ako internetu a ďalších informačných služieb. Prioritnými užívateľmi našich výskumov sú samozrejme programoví pracovníci a manažment SRo a jednotlivých vysielacích okruhov, ktorým sa snažíme aj na základe ich podnetov získať odpovede na otázky, ktoré riešia z hľadiska prípravy nových programových typov alebo vysielacích štruktúr. Nemalý záujem o naše výskumy je aj medzi vydavateľmi, ktorí si zadávajú do výskumu špecifické otázky alebo konfrontujú vlastné poznatky z praxe s výsledkami našich zistení. Tretia skupina užívateľov sú politické strany, agentúry a pracoviská, ktoré spolupracujú s politickými stranami pri príprave volebných programov, stratégií a pod. Plánujeme aj v tomto roku pripraviť projekt volebného výskumu pre potreby SRo a verím, že oň bude záujem aj zo strany iných médií, pretože napr. voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku, ako v jedinej krajine Európskej únie, nemonitorovali výskumné agentúry. Myslím si, že je to hanba, lebo na Slovensku je niekoľko renomovaných výskumných agentúr, ktoré takéto práce vedia urobiť na vysokej metodologickej úrovni, musí ale byť spoločenská objednávka. Tohtoročné voľby sa uskutočnia podľa nového modelu. Uvidíme, ako sa to prejaví na správaní sa nášho voliča i na správnosti odhadov volebných výsledkov zo strany výskumných agentúr.
Aké nové techniky sa uplatňujú v prieskumoch?
Rozvoj výpočtovej techniky umožňuje nasadenie nových techník, no má to svoje prirodzené obmedzenia. Napríklad telefonické prieskumy, ktoré sa najmä v marketingovom výskume široko presadzovali, nemajú podľa mňa na Slovensku vzhľadom na nedostatočné pokrytie územia a predovšetkým domácností pevnými linkami, veľkú perspektívu. Navyše ľudia pod tlakom finančnej situácia a rozvoja mobilnej komunikácie v nemalej miere vypínajú pevné linky. Relatívnou novinkou v mediálnom výskume je uvedenie peoplemetrov. Podobná technológia existuje aj pre rozhlasové vysielanie – rádiometre. Vo Švajčiarsku používajú špeciálne čipy do hodiniek respondentov, prostredníctvom ktorých sa registrujú a identifikujú jednotlivé rozhlasové stanice. Som zástancom kombinácie viacerých – klasických i nových technologických metód mediálneho výskumu.
Čo považujte za svoj najväčší výskumný úspech?
Že sa mi podarilo transformovať Novinársky študijný ústav na moderné výskumné pracovisko – Národné centrum mediálnej komunikácie, ktoré sa, žiaľ, nedožilo dnešných dní. Čiastočne som na prerušenú prácu nadviazal v Slovenskom rozhlase, kde som v roku 2000 založil odbor mediálneho výskumu. Počas volieb do NR SR v roku 2002 sa nám na základe výsledkov volebného výskumu podarilo odhadnúť všetky kľúčové ukazovatele, ktoré sa z medzinárodného hľadiska považujú za rozhodujúce pri prognóze výsledkov volieb. Dúfam, že rovnako úspešní budeme aj pri prognóze výsledkov júnových parlamentných volieb...
Na akom prieskume momentálne pracujete?
Pripravujeme projekt volebného výskumu a priebežne realizujeme viaceré mediálne výskumy, ako aj výskumy verejnej mienky na základe objednávok od politických subjektov, ktoré súvisia s prípravou volebných kampaní pred voľbami do NR SR.
Kedy ste sa prvýkrát stretli s internetom? Ako často ho využívate? Využívate ho aj na zábavu?
Úprimne povedané, na zábavu nemám veľmi čas. Internet využívam hlavne ako zdroj informácií, odkedy som sa dostal k počítaču. Primárne som sa začal prehrabávať v zahraničných médiách, databázach, v odbornej literatúre. Spravodajské a informačné portály sú dnes natoľko bohaté, že sa snažím nájsť si čo najčastejšie dve-tri hodinky na to, aby som si najpodstatnejšie témy a oblasti, ktorými sa zaoberám, priebežne mapoval, odložil alebo vytlačil si materiály, ktoré budem potrebovať k svojej práci.
Ste členom právnej komisie Slovenského syndikátu novinárov... Pracujete na mediálnom zákone už roky. Ako to s ním vyzerá?
Starý tlačový zákon z roku 1966 sa dožije vstupu do svojho piateho desaťročia. Dúfam, že nová vládna koalícia, ktorá vznikne na základe júnových volieb, bude považovať mediálnu politiku za svoju prioritu a zasadí sa za prijatie takého mediálneho zákona, ktorý utvorí demokratický rámec pre pôsobenie médií a výkon novinárskej profesie na Slovensku. V tejto chvíli je jeho realita v rozpore ako s naším ústavným poriadkom, tak aj medzinárodnými normami, ktorými sa riadi Slovensko ako člen Rady Európy a Európskej únie. Občania musia mať oveľa presnejšie a záväznejšie garantované svoje práva v oblasti mediálnej komunikácie. Nový zákon by mal napomôcť aj pri presadzovaní vyššej mediálnej a politickej kultúry v našom každodennom spoločensko-politickom živote.
Na čo z detstva spomínate najradšej? Ktoré miesta boli pre vás tie najlákavejšie, najmilšie?
Aj keď sa do Považskej Bystrice nedostávam tak často ako kedysi, chodievam sem stále rád. Mám tu mamu, sestru a brata s rodinami, ako aj ďalších príbuzných, najčastejšie sa stretávame pri významnejších rodinných podujatiach. Býval som v kolónii pri spoločenskom dome, potom rodičia kúpili v Kvašovskej kolónii domček, a keď ho asanovali kvôli výstavbe sídliska SNP, na Hlinách. Bystrica sa dá z jedného konca na druhý bez problémov prejsť aj peši. Keď sem prídem, zásadne šliapem a pripomína mi to trasy, ktoré som meriaval do školy, až na „trojku“. Potom na Lánskej, kde som chodil od šiestej triedy. Rád sa stretávam so spolužiakmi, kamarátmi, teším sa zo spoločných zážitkov a všelijakých pestiev, ktoré sme navystrájali ako chlapci. V Bystrici a jej okolí ma fascinuje príroda, pri všetkých prednostiach Bratislavy a jej okolia, príroda na Považí je neopakovateľná.
Stále sme hovorili o robote, aký je váš relax?
Nechcem byť trápny, ale aj zmysluplná robota je pre mňa relaxom. S médiami žijem aj doma, pretože minimálne spravodajstvo a publicistiku v televízii a rozhlase si nemôžem nechať ujsť. Okrem bežnej tlače sa snažím sledovať odborné a zahraničné časopisy, aktuálne informácie na internete.. Mám priateľa - Bystričana, odborníka na pohybové aktivity Dušana Hamara – ktorý je príkladom zdravého spôsobu života. Vždy, keď sa stretneme, dávam si predsavzatia, že sa budem viac venovať aj športovým aktivitám. Hrával som futbal a hokej, pod Dušanovým vplyvom aj kondične behával, viac som však vyhľadával kolektívne športy, prípadne prechádzky s manželkou v Líščom údolí v Karlovej Vsi, na Devíne, ale aj po dunajskom nábreží či v Starom meste. V Bratislave a v jej okolí je viacero miest, kde sa dá cez víkend príjemne poprechádzať. Väčší problém je to v týždni, prakticky od rána do večera sedíme pod „pyramídou“.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 31 576
  2. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 999
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 828
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 10 973
  5. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 9 230
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 000
  7. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 791
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 542
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 320
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 086
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Za sobotu pribudlo 1100 pozitívnych PCR výsledkov

V Trenčianskom kraji zaznamenali 202 pozitívnych prípadov. Laboratóriá v sobotu˙otestovali 7 536 vzoriek. Pripísali sme aj 18 úmrtí.

ilustračné foto

Adventný veniec má svoju symboliku

Prvou adventnou nedeľou sa začína čas duchovnej prípravy na Vianoce.

Na adventnom venci už horí prvá sviečka

GALÉRIA: Novorodenci zo stredného Považia

Pozrite si milé zábery našich najmenších

Adela Tomanicová, (3770g,  51cm), sa narodila 27. septembra Kristíne a Romanovi z Púchova

Radnica rozdelila 5-tisíc eur z fondu mestského štipendia

Sumu päťtisíc eur rozdelila púchovská samospráva púchovským študentom stredných a vysokých škôl v tohtoročnej edícii projektu mestského štipendia.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ o 20.14 - doplnené o vyjadrenie Arriva Nitra

Nitra vybrala nového dopravcu, Arriva v súťaži neuspela

Dvaja neúspešní účastníci súťaže môžu podať námietky.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Starostka Kuneradu čelila odvolávaniu. Referendum nebolo platné

Kavecká podala oznámenie na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv.

Nad Pribylinou zhorela drevenica

Drevenica zhorela do tla.

Už ste čítali?