enie. Asi takto by uvažovali nezainteresovaní, keby sa objavili pred kryokomorami. Poďme však pekne poporiadku.
Japonský nápad
Už egyptská medicína využívala efekt chladu na opuchy, zastavenie krvácania, zníženie pocitu bolesti. Japonci, ktorí vymysleli naozaj všeličo, posunuli tieto poznatky o kus dopredu a prišli s kryoterapiou. Je to spôsob liečenia aplikáciou veľmi nízkych teplôt a následne zahriatím organizmu. Odborníci z krajiny vychádzajúceho Slnka predstavili tento svoj objav v osemdesiatych rokoch v Nemecku. Kryoterapia zaujala hlavne Poliakov a doslova sa jej chytili, dokonca k tejto problematike vytvorili aj štátny vedecký ústav. Metódu silného ochladzovania tela využívali u nich, a neskôr aj u nás, predovšetkým vrcholoví športovci. Kryoterapia totiž u nich zvyšuje výkon o 10 percent, ale tiež hladinu testosterónu a urýchľuje regeneráciu. Poliaci aj vďaka kryoterapii neraz dosahovali vo vrcholovom športe vynikajúce výkony.
Nečudo, že sa kryoterapia postupne dostala aj k bežným ľuďom, pred dvomi rokmi aj na Slovensko. Manažer kryocentra v bojnických kúpeľoch Jaroslav Balogh vysvetľuje: „Každý, kto chce vstúpiť do kryokomory sa musí podrobiť lekárskej prehliadke, pričom lekár je prítomný pri celej kryoterapii. Prvá prehliadka je komplexnejšia, pri ďalších sa zmeria krvný tlak a lekár zisťuje, ako sa človek cíti.“ Treba zdôrazniť, že kryoterapia nie je vhodná napríklad pre ľudí s onkologickými ochoreniami, pre tých, ktorí majú alergiu na chlad, zníženú funkciu štítnej žľazy, miestne poruchy prekrvenia, zúženie srdcových chlopní, či pre tých, ktorí majú strach z uzavretých priestorov.
Po lekárskej prehliadke sa treba patrične, i keď na prvý pohľad netradične, obliecť. „Musia si chrániť najcitlivejšie miesta na tele. Sú to hlavne uši a kolená, jednoducho tie časti, kde je koža najcitlivejšia. Ústa a nos chráni jednorázová maska,“ približuje prípravy J. Balogh. Potom už neostáva iné, len na pokyn špecialistu vstúpiť do kryokomory, v ktorej je mínus 60 stupňov Celzia.“ Je to akási adaptačná miestnosť, aby si telo zvyklo na chlad, ale tiež na to, aby sa odparila aj prípadná telesná vlhkosť. Potom sa už prechádza do druhej komory, kde je mínus 120 stupňov Celzia. Hlavný rozdiel pri mínusových teplotách vonku a vo vnútri v našom zariadení je vlhkosť. V kryokomora je totiž prostredie bez vlhkosti, preto je pre organizmus prijateľné a nie je problém v nej vydržať. Je to suchý chlad a mnohí sú prekvapení, že znesiteľný. Vonku v zime spôsobuje ťažkosti napríklad už pri mínus 3 stupňoch práve vlhkosť. Preto sa chlad doslova zalieza pod kožu, pod nechty. V kryokomore také niečo neexistuje,“ upresňuje J. Balogh.
Na začiatku treba zostať v komore asi dve minúty. Pri ďalších návštevách sa čas zvyšuje, maximálne však na tri minúty. Vo vnútri treba chodiť, aby bol chlad znesiteľnejší. Aj po psychickej stránke je to lepšie. Pri chôdzi totiž čas rýchlejšie „beží“. „Všetko kontroluje špecialista, ktorý dáva ľuďom pokyny cez mikrofón. V prípade, že by došlo k nejakým komplikáciám, dvere sa dajú jednoduchým spôsobom aj zvnútra otvoriť, prípadne je možné stlačiť červené tlačidlo, ktoré upozorní na prípadné problémy,“ opisuje pobyt v kryokomore J. Balogh.
Po vyjdení z nej treba telo okamžite zahriať, a to napríklad na stacionárnom bicykli. Po štyroch až piatich minútach cvičeniach nastáva až štvornásobné prekrvenie celého organizmu.
Tri minúty sú mu málo
Aký význam má takáto mrazivá terapia? Ochladzovanie pôsobí účinne a vo viacerých smeroch. Počas neho sa využívajú termoregulačné možnosti organizmu. Liečebné pôsobenie chladu spočíva na odovzdávaní tepla z tkanív do okolia prostredníctvom vedenia, vyžarovania a vyparovania. V dôsledku straty tepla dochádza k zníženiu teploty jednotlivých tkanív, k stiahnutiu ciev, k uvoľneniu metabolizmu, zabrzdeniu zápalových procesov, zmenšeniu bolesti, či zníženiu svalového napätia. Táto liečebná metóda je účinná hlavne pri pohybových a reumatických ochoreniach, poúrazových a zápalových stavoch. Kryoterapia pomáha pri degeneratívnych ochoreniach kĺbov a chrbtice, skleróze multiplex, osteoporóze, celulitíde, migréne, detskej mozgovej obrne, či ďalších ochoreniach. Jaroslav Balogh však pripomína, že je vhodná aj pre zdravých ľudí. Odbúrava totiž stres, čo potvrdili aj výskumy. Telo si pri kryoterapii vytvára endorfíny šťastia, čo na ľuďoch aj vidieť. Niektorí vravia, že kryokomory sú ako sauny, len namiesto vysokého tepla je v nich silný chlad. Je to tak, no predsa je v nich rozdiel. Najlepšie ho, podľa mňa, opísal strážnik z blízkeho parkoviska. Keď idú ľudia z bazéna a sauny, sú unavení. No ak sú oddýchnutí a usmiati, viem, že navštívili kryokomoru. Takže aj toto je viditeľný dôkaz, čo dokáže s človekom urobiť krátky pobyt v chlade.
A čo hovoria na kryoterapiu tí, ktorí ju už absolvovali? Sedemdesiatsedemročný Jozef Páleník z Prievidze bol v kryokomore už šesťkrát. „Je to skvelý ozdravný proces nielen na určitú časť tela, ale na celý organizmus. Mňa bolí pravá noha, ale pomaličky sa to po návštevách kryokomory uvoľňuje. Podstatné je, že celkovo sa cítim zdravšie, zdá sa mi, že ten chlad z môjho organizmu vyháňa škodliviny.“ Pán Páleník, ktorý v minulosti veľa športoval, začal pobyt v kryokomore dvomi minútami. „Dnes som tam bol tri minúty, a veru, ešte by som tam vydržal aj dlhšie. Zdalo sa mi to málo,“ smial sa muž, ktorý je už niekoľko rokov na dôchodku.
V produktívnom veku je však 32-ročný Prievidžan Martin. Kryoterapiu si nevie vynachváliť. „Stresov okolo nás je neuveriteľne veľa, práca ma maximálne vyťažuje. Kryokomora na mňa pôsobí blahodarne, skvele si v nej oddýchnem. Je to iné ako v saune. Odtiaľto odchádzam nabitý pozitívnou energiou.“
Pri odchode z kryoterapie sme zastihli aj 21-ročnú Zuzku. Zaskočila nás prvou vetou, že trpí sklerózou multiplex. „Je to tak a práve preto som tu. Dopočula som sa totiž, že kryoterapia pri tomto ochorení pomáha.“ Keďže Zuzka už bola v kryokomore viac ako desaťkrát, boli sme zvedaví, či sa spomínané skvelé účinky chladu prejavili v zlepšení jej zdravotného stavu. “Môžem potvrdiť, že áno. Mala som dvojité videnie, teraz vidím už len raz, lepšie sa mi chodí aj po schodoch. Jednoducho celkovo sa cítim lepšie. Ak by som necítila pozitívne zmeny, nechodila by som sem.“
Netreba sa báť
Keď sa povie „mínus 120 stupňov“, človeka doslova zamrazí. Zuzka sa pred prvým vstupom do kryokomory ničoho nebála, ani takáto nízka teplota jej nenaháňala strach. My sme tiež mali možnosť vstúpiť do tohto mrazivého prostredia. Dlho sme váhali, no predsa sme to aspoň na pár sekúnd skúsili, i keď oblečení. A naše pocity? Možno zvláštne, no vôbec nie nepríjemné. Nabudúce sa určite vyzlečieme a mrazivú terapiu si naplno užijeme.
Autor: Text, foto: Marián KUCMAN
