V súčasnosti majú špecifické vývinové poruchy učenia stúpajúcu tendenciu
Veta, ktorá znie v mysliach mnohých učiteľov, detí, ale aj ich rodičov. Treba si ale položiť základnú otázku: „ Prečo je to tak?“ Je dieťa lenivé? Má nedostatočnú alebo nesprávnu domácu prípravu? Nedokáže sa vo výchovno-vzdelávacom procese naučiť základom písania, čítania, počítania? Ak nemáte stále jasno v odpovedi na otázku „prečo“ a nepomohli vám ani tieto krátke úvahy, je možné, že vaše dieťa trpí špecifickými vývinovými poruchami učenia.
V súčasnosti majú špecifické vývinové poruchy učenia stúpajúcu tendenciu. Ide o ťažkosti v oblasti čítania – dyslexia, písania a pravopisu – dysgrafia, matematiky – dyskalkúlia. Len ojedinele sa vyskytujú samostatne, väčšinou ide o ich kombinácie. Presnú diagnostiku špecifických porúch učenia na podnet rodičov, učiteľov, vychovávateľov urobia špecializované pracoviská – okresné alebo krajské pedagogicko-psychologické poradne, súkromné a neštátne zariadenia zaoberajúce sa problematikou špecifických porúch učenia –prevenciou, diagnostikou, nápravou. Zisťuje sa úroveň verbálnej a neverbálnej inteligencie. Výrazný rozdiel sa prejaví medzi výsledkami rozumových schopností a didaktickými skúškami.
Treba si uvedomiť, že spomínané problémy vznikajú na základe dysfunkcie centrálnej nervovej sústavy. Vyskytujú sa u detí nadpriemerných, ale aj u detí s IQ v hraničnom pásme, kde hovoríme o špecifických poruchách učenia sa ako o sekundárnom probléme, kde primárne ide o znížený intelekt. Deti trpiace špecifickými poruchami učenia majú špecifické potreby v procese vyučovania a vyžadujú si osobitú, často individuálnu starostlivosť od všetkých činiteľov zainteresovaných vo výchovno-vzdelávacom procese. Často nemajú záujem o získavanie nových poznatkov, je nutné ich vo zvýšenej miere podnecovať k činnostiam. A hoci ich výsledky často nie sú dobré, aj oni potrebujú zažívať pocity úspechu, pochvaly, uznania, ktoré sú jednou z podmienok zdravého vývinu osobnosti.
Náprava špecifických porúch učenia sa zakladá na pozitívnej motivácii dieťaťa. Učiteľ by mal rozpoznať silné a slabé stránky u jednotlivca a ďalej ich rozvíjať. Prvoradým krokom je individuálny prístup zo strany učiteľa, kde okrem iného zaraďujeme aj dostatok času na riešenie konkrétnych úloh, kratšie diktáty, počítať menší počet príkladov v matematike, väčší dôraz kladieme na verbálny prejav, hoci ani ten nemusí ukázať skutočné vedomosti dieťaťa. Pri samotnom procese hodnotenia je nutné vyzdvihnúť pozitívne časti výkonu, negatívne je potrebné objasniť. Pretože ak zostanú nevysvetlené, vedú k frustrácií, depresií, úzkosti, agresií…
Čím skôr sa s nápravou začne, tým väčšia je možnosť dieťaťu pomôcť. Zafixované chyby sa veľmi ťažko odstraňujú, napriek tomu „liečba“ detí so špecifickými poruchami učenia je pomerne dobrá. Aby však bola efektívna je potrebná spolupráca 3 subjektov – odborník, pedagóg a rodič. Investície a čas, ktorý venujeme deťom so špecifickými poruchami učenia, sa vrátia nielen im, ale celej spoločnosti.
Autor: Mgr. Mária Mušáková
