bola to akcia v rámci medzinárodného projektu Európskej únie Sokrates s názvom Let´s be Crealistic. Naša trieda spala v škole a pripravený pestrý program bol naozaj úplne super (nešplhám si, myslím to vážne)... Hneď po príchode sme si pozreli divadielko v réžii pani profesorky Ivy Posluchovej. Potom sme išli naplniť svoje žalúdky chutnou večerou. Nasledovali výtvarné dielne a psychohry. Až prišla tá najzaujímavejšia a najočakávanejšia činnosť našej spriateľovacej akcie - Nočná hra. Začala o desiatej a skončila o polnoci po dlhom a úmornom boji s duchom školníka a s večne zhasínajúcimi sviečkami. A išlo sa spať... Veľa sme toho nenaspali, ale kto by aj mohol, keď sme boli celá trieda pohromade a profesori oddychovali o poschodie nižšie. Šeptaným rozhovorom sa jednoducho nedalo odolať. Ráno bol budíček o ôsmej, ale keďže sme sa zobudili už o siedmej za zvukov videohry našich chalanov, ani nám to veľmi neprekážalo. Najedli sme sa, zoškrabali z chodieb vosk zo sviečok, pozametali ryžu a unavení z minulého dňa, ale zato štastní, sme sa pomaličky vybrali domov, kde nás s teplou náručou, s úsmevom na perách a s obedom na stole čakali naši rodičia. Teda aspoň niektorých, ja som bola jedna z výnimiek, keďže moja mama, pani profesorka Anna Jančová, ešte s ostatnými profesormi (p.p. Iva Posluchová, p.p. Lucia Kavecká, p.p. Lenka Firitová, p.p. Ľubica Hanulíková, p.p. Jozef Šujak) upratovali školu...
Autor: Veronika Jančová, tercia