Do rúk sa mi dostali dve zbieročky básní Václava Pálu (1941) pod skromným spoločným názvom Verše. Autor, bývalý profesionálny hudobný pedagóg Ľudovej školy umenia v Púchove, rodák z Ostravy, píše v českom jazyku, pretože v ňom najprirodzenejšie komunikuje a premýšľa. Jeho básne sú myšlienkovo ucelené, úprimné a pocitovo funkčné. Tematicky sú orientované na medziľudské vzťahy, vzťah muža a ženy, spomienky na mladosť. Väčší priestor venoval tiež svojej matke z vďačnosti za jej rodičovskú lásku a citovú výchovu.