Dočasná pruštianska vláda

Úrad vlády vzal tieňový kabinet útokom a po zamaskovaní najsilnejších zbraní - dobrej nálady, ktorú neprekukla ani ochranka bývalého kabinetu, pri kontrole naškrobených sukien a ženského šarmu, ktorý kvitne v každom veku, vošli dôchodkyne do priestorov určených na rokovanie vlády. Ich predsavzatie o prevzatí zodpovednosti za chod štátu sa naplnilo a napokon zasadli do ministerských kresiel. Na otázku ministra Kukana, ako sa im sedí, kvalifikovane odpovedala dočasná ministerka zahraničných vecí Terézia Mičudová: „Napriek tomu, že v kresle ministra sedím len pol hodinku, je to tam dobré. Chýba len malé občerstvenie k dlhému rokovaniu.“
Premiérka Emília Machalová zasa využila zaneprázdnenosť kolegu premiéra, ktorý diskutoval s občanmi a promptne zaradila ako prvý bod mimoriadneho rokovania dočasnej pruštianskej vlády otázku zvýšenia dôchodkov. Do diskusie chcel prispieť i podpredseda vlády Pál Csaky, ale ako sám rezignovane skonštatoval: „Dámy ma prehlasovali...!“
Spokojnosť s rozhodnutím vyjadrila i dočasná ministerka financií Bartáková, ktorá v civilnom zamestnaní kolegiálne s rezortným partnerom Ivanom Miklošom rozhoduje o peniazoch (aj keď len o niečo menšom balíku) - ako pokladníčka klubu dôchodcov. Ministerka hospodárstva Mária Kvasnicová potvrdila, že makroekonomické ukazovatele a vývoj hospodárenia uvedené opatrenie neohrozí. Legislatívnu podporu deklarovala ministerka spravodlivosti Trenčanová a jeho vymožiteľnosť zasa poverený minister vnútra Polešenský. Pri odchode dočasná vláda nezabudla zalobovať u premiéra o pomoc pri záchrane pamiatok pruštianskeho kostola, samozrejme o vydaní patričného komuniké z rokovania vlády.