ie s poriadnym bruškom. Čo to znamená?
Dôsledným sledovaním mravcov až do koruny stromu sa spolu s nimi dostaneme až k listom, lepšie povedané k voškám, ktoré sú na nich a živia sa listovou šťavou. Práve za týmito voškami putujú maškrtné mravce. Vošky ich priťahujú svojimi sladkými výlučkami, ktoré sa tvoria z rastlinných štiav, určité množstvo nestačia stráviť vo svojom tráviacom trakte a vylučujú ho navonok. Jedna voška vyrobí denne také množstvo „sirupu“, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje jej hmotnosť. Ak je v blízkom okolí málo mravcov, tak táto sladká tekutina kvapká z listu na list a pokrýva ho medovicou. Túto medovicu zbierajú ovocinári a včelári. Ale ako je to v skutočnosti?
Začneme zimou. Vtedy sa mravce vo svojich príbytkoch starajú o vajíčka vošiek rovnako ako o svoje. Počas prvých jarných dní sa vyliahnu mladé samičky vošiek, ktoré mravce vynesú von. Najskôr na niekoľko minút a potom ich nechávajú vonku čoraz dlhšie. Mladé vošky si na toto neustále prenášanie zvykli. Keď ich mravec zoberie do čeľustí, úplne stíchnu a stiahnu nôžky, aby ich bolo možné ľahšie transportovať. Po rozvinutí mladých listov prenesú mravce svoje „dojné kravičky“ na zelenú pastvu. „Dojenie“ vošiek mravcami poznal už Carl Linné. Mravec, keď zbadá vošku, pribehne ku nej a začne ju štekliť tykadlami, akoby ju dojil. Vtedy voška vylúči kvapôčku sirupu, ktorú mravec dá do hrvoľa. Takéto dojné vošky nazval Linné po latinsky Formicarum vacca, čo v preklade znamená „mravčia krava“. Počas prvých dní pasenia ich ešte na noc prenášajú mravce do hniezda. Len keď sa dostatočne oteplí, nechajú mravce vošky žiť svojím vlastným životom. Ale aj tak sú na pastve pod neustálym dozorom a zároveň aj ochranou svojich hostiteľov. Bez takejto strážnej služby by sa vošky ľahko stali potravou pre predátorov, alebo by sa ich zmocnili iné mravce. Sú aj iné spôsoby hospodárenia s voškami, ale toto je ten najzákladnejší.
Skúsme teraz zhodnotiť prácu týchto „pastierov“. Nimi prinesené vošky sú pre záhradkárov často pohromou, pretože pri silnom premnožení dokážu zničiť celú vrcholovú časť konárov a tak zastaviť ročné prírastky novovyrastajúcich konárikov, ale pre včelárov a samotné včely je toto „medovanie hory“ alebo „padanie manny“ uľahčením práce pri výrobe medu a vytvorenie dostatočných zásob na dlhú a studenú zimu.
RNDr. Ján Kováčik
Autor: VM Považská Bystrica – kaštieľ Jasenica
