Nie je nič krajšie, ako vychovať dieťa

„Za starostlivosť o postihnuté deti by som matkám dala zlatú medailu,“ hovorí Mária Jánošíková
Byť matkou je najkrajším poslaním ženy, pretože svojím deťom poskytujú lásku, nehu, starostlivosť a všetko preto, aby z nich vyrástli dobrí ľudia. Za to si každá zaslúži ocenenie, nezávisí od počtu detí, o ktoré sa stará.
Osem párov detských očí
Mária Jánošíková z Jasenice patrí medzi ženy, ktoré boli obdarené väčším počtom detí. „Prvá prišla na svet Mária, po nej Alžbetka. Nasledovali chlapci Jozef, Ján, Marcel, Daniel a Jakubko. Poslednou, ôsmou, je desaťročná Terezka,“ vyratúva šťastná mama, ktorá okrem toho, že je učiteľkou v Základnej umeleckej škole v Považskej Bystrici, hrá aj na organ v jasenickom kostole. „Som rada, že nás Boh obdaril toľkými deťmi, za každé sme mu s manželom vďační. Nerobím medzi nimi žiadny rozdiel, na každé z nich som sa tešila rovnako a z každého mám stále radosť. Robí nám ju aj syn Jakubko, ktorý je zdravotne postihnutý, ale práve to chápeme ako Božiu pomoc, aby sme sa mohli ako rodičia ešte viac zdokonaliť. Keď manžel prišiel o prácu, ostal doma pri ňom a vzorne sa oň stará. Keď sme s ním chodili do špeciálnej školy a videla som matky, ktoré vynášali deti z áut na rukách, povedala som si, že náš problém nie je až taký veľký. Takýmto mamám by som dala zlatú medailu, keby sa to dalo.“
Dom je plný hudby
Pani Mária vyštudovala konzervatórium a k hudbe vedie svoje deti. „Deti hrajú na viacerých nástrojoch – violončele, gitare, klavíri a k hre neodmysliteľne patrí aj spev. U nás takmer nikdy nie je doma ticho, buď niekto hrá alebo spieva. Piati spievajú v spevokole pri kostole sv. Michala archanjela. V repertoári máme gregoriánske chorály a gospely. Okrem toho chodievame aj na rôzne festivaly.
Deti by mali byť všetkým
„Je mi ľúto, keď vidím, že niektoré ženy vedome posúvajú narodenie dieťaťa až do neskoršieho veku kvôli kariére, pretože tým sa zvyšuje medzi matkou a dieťaťom vekový rozdiel. Ja beriem deti ako dar Boží, hoci, keď boli malé, bolo okolo nich veľa roboty. Cez deň som sa im venovala a niektoré práce ako pranie som si nechávala až na noc, keď zaspali. Nebolo to ľahké, ale zvládnuť sa to dalo. Do manželstva sme išli s tým, že prijmeme všetky deti ako Boží dar. V dnešných rodinách kvôli finančnej situácii obaja rodičia pracujú aj na úkor rodiny. Prihovárala by som sa za to, aby muži mohli zarobiť toľko, že by bez problémov uživili rodinu, pričom mamy by sa mohli pokojne starať o svoje deti. Väčšia podpora štátu pre rodiny by sa určite vrátila, pretože deti, ktoré dostávajú veľa rodičovskej lásky ju budú vedieť neskôr odovzdávať svojim deťom.“
Skromnosť nie je na príťaž
Po práci dobre padne odpočinok či dovolenka. „Na dovolenku v zahraničí pri toľkých deťoch nebolo pomyslenie, nielen kvôli financiám. Ale dokázali sme si ju urobiť aj v našich podmienkach. Chotár poznáme dôverne, radi chodievame na Javorníky, kde je skutočne krásne a všetci sa tam cítime dobre. Deti sme od malička viedli k skromnosti, pretože luxus sme si nemohli dovoliť. To, čo potrebujú majú, v dome nechýba ani počítač, viaceré z nich študujú, pretože na vzdelaní sa šetriť nedá.“
Spolu sa cítime najlepšie
„Najkrajšie obdobe pre mňa sú prázdniny, ale nie preto, že mám voľno, ale preto, že sme vtedy všetci doma. Vtedy akoby som sa vrátila do svojho detstva, ktoré som mala vďaka rodičom, tiež učiteľom veľmi pekné. Keď sme spolu, aj starosti nie sú až také veľké a sme spolu šťastní. Je krásne, keď príde za mnou najmladšia dcéra a pritúli sa ku mne. Chlapci sú mi akoby kamarátmi, cením si na nich to, že hoci sú už veľkí, vždy prídu za mnou a oznámia, sami od seba, kam idú alebo sa zveria s problémami. Myslím, že spolu s manželom sme sa ich snažili vychovávať tak, aby z nich vyrástli dobrí ľudia,“ dodala M. Jánošíková.