Článok pokračuje pod video reklamou
Prebehne hodinka programu, odovzdanie kvietka, tradičná fráza: „Hlavne, aby si poslúchal,“ a sviatok matiek je preč. Celý deň, týždeň, mesiac rok matky sa skončil za dvadsaťštyri hodín.
Nie však pre každú mamu. Väčšina mám má v sebe prirodzene vrodenú chuť oslavovať svoj sviatok každým dňom, hodinou, minútou, čo sa stala rodičkou. Od prvého kontaktu s bezbranným neviniatkom, celým jeho detstvom a dospelosťou až kým...
V internetových reakciách na Deň matiek jedna napísala: „Byť matkou je celoživotný sviatok pre každú ženu, ktorá sa pre toto poslanie dobrovoľne rozhodla. Zároveň je to najkrajším a celoživotným darom k tomu celoživotnému sviatku. Osobne si však želám, aby tento sviatok zmizol z kalendára, aby už nezavádzal milióny žien na svete. Aby sa len vďaka nemu necítili ako niekto výnimočný a svojim blízkym okolím ľúbený a uctievaný. Prajem im, aby svoju výnimočnosť pre najbližších ľudí pociťovali v jednom kuse, každodenne a úprimne, bez pocitu, že sa koná niečo formálne, z vyšších miest nariadené.“
Zaujímavá myšlienka, s posolstvom k všetkým deťom. Malým anjelikom, nedospelým čertíkom i starším (miestami) somárikom. Je však niečo zlé na vybranom dni, ktorý je štátom venovaný matkám? Je nevhodné pripomenúť všetkým tým, čo svoje mamy zanedbávajú 364 dní, že teraz nie? Formálne vyhlásený sviatok má svoje opodstatnenie. Byť matkou je krásne vyčerpávajúca a energiu dobíjajúca úloha, poslanie, ktoré si jeden extra deň v roku zaslúži. V osobnom vzťahu matky - dcéry, matky - syna by mala oslava prebiehať celý život. V rámci hádok a konfliktov s dobrým koncom, klamstvom končiacim pravdou, slzami stekajúcimi k úsmevu i slovami kritiky smerujúcimi k poučeniu.
Mamina láska a dobrota k potomkom je jedno z mála, ak nie jediné perpetuum mobile na svete. Bezodná studňa ochoty, obety, trpezlivosti, ktorá si zaslúži viac ako jeden deň v roku. Netreba však slová či akadémie, stačí, ak im robíme radosť naším životom.
