o pol tretej hodine. Krátko po štvrtej hodine precitnú z polospánku v lesoch, ale aj v mestských parkoch a v záhradách červienky. Tie svojím plačlivým spevom zobudia žltochvosty lesné, drozdy plavé, drozdy čierne a drozdy trskotavé.
„Ďalší operení speváci sa zobúdzajú v tesnom slede po sebe. Medzi poslednými sa do zborového vtáčieho koncertu zapájajú druhy, ktoré nocujú v dutinách stromov. Neskoršie vstávanie dutinových druhov je spôsobené tým, že každý vtáčí druh je naprogramovaný na určitý prah svetla, pri ktorom sa zobúdza a začína spievať. Pretože do dutín stromov sa svetlo dostane neskôr, sýkorky, ďatle, brhlíky či kôrovníky vstávajú z lesných vtákov medzi poslednými. Pri ľudských príbytkoch žijúce vrabce domové sú známi spachtoši, pretože sa zobúdzajú až za úplného svitania,“ uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
V prvej májovej dekáde je vtáčí spev najintenzívnejší v ranných hodinách medzi pol piatou a šiestou hodinou a potom večer medzi dvadsiatou a dvadsiatou prvou hodinou. Operence v májovej intenzite spevu budú pokračovať približne do konca druhej dekády júna. Vtedy sa nápadne odmlčia. „Súvisí to útlmom činnosti pohlavných žliaz a s výmenou peria, ktorá vtáky energeticky veľmi vyčerpáva. Do spevu nie je vtákom aj preto, lebo majú starosti s výchovou mláďat. Už naši predkovia si všimli, že kým „Matej (24. február) strúha vtáčikom píšťalky, Ján (24. jún) im ich zase berie,“ dodal Saniga. Spev plní v živote vtákov viaceré funkcie. Väčšinou spievajú len samce, a to z radu spevavcov. Spevom oznamujú svojim sokom, že územie, kde spievajú, je už obsadené a že tam neznesú iného konkurenta. Pospevovaním sa samce snažia zlákať do zvoleného teritória samičku.
