nom premnožení chrústov. „Dospelé chrústy sa živia listami stromov a kríkov. Pri premnožení sú pre listnaté dreviny veľmi nebezpečné. Po niekoľkodňovom hodovaní chrústov na strome zostane buk, lieska či iný strom úplne očistený od listov, čo strom alebo krík veľmi oslabí,“ uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Larvy chrústa obyčajného sa vyvíjajú v pôde 3 až 4 roky. Sú nebezpečné, pretože sa vyskytujú na poliach, lúkach či v záhradách a živia sa požieraním korienkov rastlín a kvetov. Pažravosť chrústích lariev sa prejavuje aj v lesných škôlkach, kde poškodzujú pestované semenáče, dodal Saniga. Na regulovaní početnosti týchto chrobákov sa podieľa len niekoľko druhov vtáčích predátorov. Pri premnožení si vrany, straky či strakoše nedokážu poradiť s neúmernou početnosťou chrústov, a tak sa negatívne pôsobenie tohto druhu hmyzu prejaví na zvýšených „útokoch“ na listnaté dreviny.