radu u Správy CHKO Strážovské vrchy, manželia Kráľovci poskytli malej myšiarke pivnicu a nakŕmili ju kúskami surovej kuracej pečienky. Na druhý deň prišli pracovníci CHKO do Ilavy aj s ďalšími dvoma mláďatami myšiarky ušatej, ktoré do chovnej stanice priviezli až z Nového Mesta nad Váhom, pretože nebolo možné zistiť presné miesto nálezu. Oboch najdúchov sa rozhodli priložiť do okolia hniezda spolu s nájdeným mláďaťom. Všetky tri mladé myšiarky ušaté vyložili na strom v okolí hniezda. Ešte v ten večer sa sovia mama jedného z mláďat vrátila a nakŕmila svoje zatúlané mláďa, prijala i ďalšie dve doložené mláďatá. O všetky sa aj ďalej príkladne starala, čo pravidelne kontrolovali pán Kráľ s pánom Valom. Vtáčiu adopciu pozorovalo 130 malých škôlkárov z MŠ Medňanská. Po týždni už boli všetky mláďatá rozletené po celej záhrade, pripravené odletieť do života dospelých.
Celá adopcia sa úspešne podarila. Myšiarky z Materskej školy Medňanská tento rok vychovali tri vlastné a dve priložené mláďatá. Ďakujeme všetkým zainteresovaným za pomoc i spoluprácu!
Martina a Karol Pepichovci,
Myšiarka ušatá (Asio otus) je druh sovy, ktorý často žije v blízkosti ľudských sídel. A tak v tomto období vyvádzania mladého potomstva sa obyvatelia sídlisk a domov môžu stretnúť s touto peknou sovou.
Myšiarka zvyčajne znáša 5 – 6 vajec, ktoré kladie v dvojdňových intervaloch. Mláďatá sa liahnu po 27 – 28 dňoch v intervaloch podľa znášania vajec. Hniezdo opúšťajú po 3 – 4 týždňoch, no nevedia ešte lietať. Pohybujú sa len po vetvách stromov v okolí hniezda, dokážu zliezť (skôr „padnúť“) zo stromu, no samé vyliezť naspäť už nedokážu. Na stromy sa dostanú až po pár dňoch, keď sú schopné preletieť niekoľko metrov. Potravu myšiarok tvoria predovšetkým drobné zemné cicavce - hraboše a myši (tak ako je to aj v ich názve). Tým sú v ekosystéme miest a obcí nesmierne dôležité.
Ak nájdete mláďa sovy na zemi, pomôžete mu tým, ak ho vyložíte na strom, pod ktorým ste ho našli. Rozhodne ho neberte k sebe domov, ani ho nenoste do našich chovných staníc, kde im nikto nevie nahradiť matku, ani prirodzené prostredie. Večer sa mláďa ozýva piskľavým hlasom, podľa ktorého ho nájde stará sova a príde ho nakŕmiť. Mláďa sa nedostane ďaleko od hniezda, pretože ešte nevie lietať.
„Bezbranné“ mláďa sovy sa vie naježiť, syčať a klepať zobákom, čo dokáže zastrašiť aj prípadného nepriateľa (pes, mačka). Nemusíte sa báť, že zanecháte na ňom ľudský pach, pretože vtáky majú slabo vyvinutý čuch (pozor neplatí u cicavcov, ich mláďatá vo voľnej prírode nikdy nechytáme!!!).
Autor: S–CHKO Strážovské vrchy